Dopila som šálku kávy. Zrazu na mňa zľahlo šťastie. Krása, čo ma obklopila eufóriou noci rastie. Objavil sa celkom nahý. v drzom šere všednosti. Preskúmal ma celú, viem, navždy poprel prednosti. Nemala som pocit hanby, žiadne ďalšie výčiny. Drahá moja prirodzenosť. Nežne, stále bez viny. Sparné teplo mojich ňadier. Jeho ducha múti. Jeho túžba márne hľadá, moja túžba smúti. Sami. Ticho. Pri kozube. A pár tiel, no zrazu jedno. Možno niečo objavíme. Zdobíme to jaksi striedmo. Za pár minút zamknem navždy všetky staré brány. On odchádza, ja zostávam. Neľutujem za ním. Blog 12 0 0 0 0 Komentuj