dno i tých najmocnejších. Životy mizli sťa pochmúrne tiene, ktoré nikdy nič neznamenali.
A život už nebol chvíľami radosti. Skôr prechádzkou trpkým, tŕnistým sadom...
Nebola výrazná. Iba šedá myška nenápadne prechádzajúce ulicami Londýna.
Obyčajné dievča, naivne túžiace po lepšom svete, kariére a najmä láske. Pracovala v práčovni. Denne jej rukami prechádzali stovky
hodbávnych blúzok, ktoré si sama nemohla dovoliť. Napriek tomu sa vyznala v móde a vlastnými rukami, za pár dolárov si
ušila toľko šiat, v ktorých bola očarujúca.
Linda. Menšia blondína s pekne tvarovanou postavou a výrazne zelenými očami.
Tie si všimol snáď každý, koho stretla a zadíval sa jej do tváre....
"Nesnívaj! Práca stojí a ak to nestihneme, tak na tú zábavu môžme rovno zabudnúť." Linda začula známy hlas svojej priateľky, ktorá
sa nad ňou skláňala a jemne ju štuchla do ramena.
Bez slova a svižne sa postavila a pokračovala v práci, ktorá ju nijako nenapĺňala. Áno, dávala jej chlieb do úst. No zaberala
všetok čas.
No v tomto temnom období bolo obtiažne nájsť čokoľvek a každá práca bola akousi výsadou...
***
Sedela pred zrkadlom a naťahovala si svoje nové pančuchy. Vzorované. Ružami. Stáli viac, ako by si mala dovoliť, ale keď boli také krásne...
Dnes je piatok a s Mary sa konečne vyberú do hostinca, kde je každý týždeň tanečná zábava. A kde sa každý týždeň objavuje...
Billy.
Na chvíľu jej zrak uletel cez malé okno, kde videla poskakujúcu Mary. Mávala jej, aby sa ponáhľala.
Rýchlo si natiahla rukavičky a ľahostajne prehrabala po svojich čokoládových vlasoch.
"Ako vyzerám?" s iskrou v očiach radostne utrúsila.
"Si nádherná. Teda.. Ak by som bola muž.." Mary sa pobavene zasmiala.
Pustili sa dolu zničenou cestou, ktorá viedla do hostinca u Roberta. Bol to faj chlapík. Zdal sa byť odmeraný, no mal zlaté srdce...
"Počuješ?" Linda chytila Mary za ruku. "Už hrajú. Prichádzame posledné."
"Nemaj strach, myslím že sa to ešte len začína.."
Keď vošli, Mary sa odobrala, pretože v zadymenom priestore spoznala siluetu Jamesa. Teatrálne sa k nemu rozbehla a objala ho.
Linda stála vo dverách. Očami rýchlo prebehla po sále. Nie je tu? To nie je možné. Vždy tu chodí.
V tom sa otvorili dvere a ráznym krokom do nich vstúpil Billy. Vysoký statný chlap, s neskutočne veľkými rukami a povesťou
najväčšieho siláka v meste.
Všimol si ju. Letmo sa usmial a prešiel okolo nej. Nezastavil sa. Čakala to.
Nikdy sa nezastavil. Nikdy ju nepožiadal o tanec. Iba sedel v kúte, fajčil cigary a lačným pohľadom sa na ňu díval.
Linda nikdy nemala núdzu o mužov. Chcel si ju vziať majiteľ práčovne, v ktorej pracovala. Bol to starý chlipník s nechutne dlhou
bradou a bol ňou posadnutý. Vždy ho odmietala.
No i desiatky mladých chlapcov sa na zábavách okolo nej točili. Žiadali ju o tance a ona súhlasila. No stále čakala na jedného...
A dnes sedela pri okrúhlom stole neďaleko parketu. V rukách mala pohár červeného vína a v popolníku zastrčenú horiacu cigaru.
Počula blížiace sa kroky. Isté. Cítila ako ju niekto chytil za rameno. Váhala sa otočiť.
Bol to on. Sklopila zrak, no on sa na ňu s mierne opitou istotou díval.
"Smiem prosiť, slečna?" podával jej ruku.
"Smiete" bez mihnutia oka sa zdvihla a kráčala s ním na parket. Vznášala sa. Eufória ovládla jej telo a ona chcela tancovať. Iba tancovať...
"Tancujete úžasne... tak... ľahko" povedal po chvíľke mlčania.
"A vy zasa ťažko. Nezaprie sa vo vás duch zápasníka.." vtipne utrúsila. Mlčal a tak si myslela, že snáď povedala niečo nevhodné.
"Je to pravda. Ale so ženou ako vy sa cítim ľahký ako motýľ". Usmial sa. Prvý krát, tak úprimne. Aj Linda sa usmiala.
Chvíľu boli ticho a zvŕtali sa v rytme tanga. Dívali sa jeden druhému do očí a noc sa zdala, akoby trvala už celú večnosť.
"Slečna, ste snáď..."
"Zadaná?" trúfalo sa opýtala.
"Nie..."
S veľkým rachotom sa otvorili dvere. Nebolo počuť nič iba... výstrel...
"N..Nie..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár