neviem či je noc a či je deň,
nemám smer a neviem kam ísť,
môj život je jeden veľký dríst,
v srdci chaoz a v hlave mela,
vôbec neviem čo by som chcela,
tá neistota a zmätok ma sere,
plač sa mi z očí tajne dere.
Možno by to chcelo zmenu alebo zvrat,
lebo o chvíľu príde skrat,
možno by to chcelo zastaviť čas,
zobudiť sa s pokojom aspoň raz,
zavrieť oči a cítiť teplo,
v sebe mať to krásne svetlo.
Byť na mieste, kde starosti nebudú nič,
kde každý ti povie, len hlasno krič,
keď ťa vo vnútri niečo dusí
a celý svet sa ti hnusí.
No realita je úplne iná
a je to možno moja vina,
že smútok je vo mne zas
a s chaosom si dal zraz.
Už zas mám ten pocit, že život nie je môj,
že neustále o neho zvádzam boj,
podriaďujem sa okoliu a nie sebe,
už mi z toho vážne j.be,
chcem opäť sama žiť
a nie iba bábka byť.
Možno keď zastavím a nechám veci tak,
zasa nájdem svoj vlak,
do starých koľají sa všetko vráti
a bordel v mojej duši sa stratí.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
jacques
28. 11.novembra 2008 01:06
Velmy pekne... hmm.... skoda ze tu nemas viac takychto basni... dobre sa citaju...xyyyx
Napíš svoj komentár