Zas a znova, dokola!
Vracajú sa mi tie isté dni, tie isté noci. Prevaľujem sa, nemôžem spať. Myšlienky sa mi v hlave premietajú ako film v kine. Dookola. Nedajú sa zastaviť a ja šaliem!
Sama seba sa pýtam: ,, Prečo?!“
Až tak veľmi sa desím reality, až tak veľmi ma desí to, že som si otočila život hore nohami, že som začala žiť novú, inú etapu života? Viem, že nie je ľahké sa rozhodovať, že nie som prvá a ani posledná, ktorá sa toho desí. Ľudia sa predsa boja robiť rozhodnutia, no nie?
Myšlienky si v hlave neustále pretáčam naspäť, dozadu a potom postupne pustím v pred. Niečo hľadám, úsek, časť, proste tú chvíľu, keď sa to stalo, keď som sa rozhodla. Existuje vôbec?
Polovicu svojich rozhodnutí spravíme len tak, bez príčiny a bez rozmýšľania. Toto bol asi aj môj prípad. Len tak som sa rozhodla zahodiť 2 ročný vzťah a našla si iný, len tak som sa rozhodla vymeniť nových kamarátov za starých, len tak z dňa na deň som zmenila svoje správanie, svoje názory, postoje ....
A prečo? Prestal ma baviť stereotyp? Omrzelo ma robiť to isté? Alebo som sa len nechala zlákať novými možnosťami, ktorý mi môj nový život ponúkol?
...
Jedno viem isto, či už som sa rozhodla akokoľvek a robím čokoľvek, moje myšlienky v hlave mi len tak nedajú pokoj. Momentálne si stále budem opakovať tú istú otázku: ,,Je to správne, tak to má byť?“
Mala by som si pevne stáť za svojím, teraz, už keď som sa rozhodla. Nemala by som ľutovať a ja ani neľutujem To nie! Len skôr si nedôverujem.
Ďakujem stále, každý deň za to, čo mám ... Za ľudí, ktorý ma držia, podporujú a nedovolia mi spadnúť, za ľudí ktorý sú tu pre mňa a dokážu mi vyčariť na perách úsmev alebo ma schuti rozosmiať. Tí, ktorých môžem bez mihnutia oka označiť za svojich skutočných priateľov. Viem, že dnes by som tu bez nich nebola. Im vážne vďačím za veľa.
O čom je vlastne tento článok? Ani sama neviem.
Možno dúfam, že ak to sem napíšem, že sa mi uľaví, že sa mi usporiadajú myšlienky v hlave a ja zabudnem. Ale to chcem asi veľa !
Nakoniec to zhrniem asi len takto:
Ak by sa ma niekto opýtal: ,,Si šťastná?“
Odpovedala by som: ,, Šťastná, to nie, skôr zmätená ..!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár