už strašne dlhy čas.
Nepociťujem úľavu,
len trpkú bolesť zas a zas.
Nechcem vedieť prečo je to tak,
ani či som na vine ty alebo ja.
Pripadám si ako svetom letiaci vták,
bez stáleho hniezdenia.
Lietam bezhlavo bez smeru,
len občas zosadnem pre potravu.
Ani sa neohrejem a odlietam,
lebo to po čom tužím nenachádzam.
Nečakám od života už veľké veci,
ale chcel by som nachvíľu teba mat,
dať ti aspoň raz pusu a cítiť tvoje ruky,
držať ťa v odiati, a hodnú chvíľu nepustiť.
Všetko mi to pripadá ako sen,
nesplniteľná ilúzia.
Ale zažiť taký aspoň jeden deň!
A odpadnem do “bezvedomia“.
Príležitosti som už mal,
a však VŽDY mlčal som,
VŽDY pred tým zaváhal,
odchádzal so smútkom.
Hanbím sa a som moc plachý.
Prečo v týchto veciach akurát!?!
Inokedy som výrečný a hravý,
nezaslúžim si ta mat rád.
Zlietam za potravou,
ale nenasýtim sa.
Žeriem žrádlo všeho druhu,
ale potom kusy z neho vypľúvam.
S inými vydržím letieť a žrať len chvíľu,
Vždy sa radšej odpútam a som sám.
Stále čakám na svoju neznámu milú,
keď bude pri mne až potom pokoj si dám.
Všetko mi to pripadá ako sen,
nesplniteľná ilúzia.
Ale zažiť taký aspoň jeden deň!
A odpadnem do “bezvedomia“.
Ale keď sa budeme vidieť posledný krát tak ti to poviem,
to že: „Nikdy v živote na teba nezabudnem!“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
darkness13
26. 7.júla 2010 17:52
aký básnik
Napíš svoj komentár