Tak si tu potichu rozmýšľam, kde sa stala chyba.
Zlatá rybka plávajúca v čiernej dúhe pocitov,
zafarbujúca na chvíľu kúsky jednotlivých pruhov.
Hádky, klamstvá, faloš, skrátka hnus,
Lásky, pravdy, dôvery radšej chcem kus.
Kedy ju konečne niekto vyloví?
Kto zaželá pocit plný dúhový?
Mat niekoho komu možno sa s hocičím zveriť,
ale takého ktorý ta už nedokáže len tak opustiť!
Dúha nebýva večná v bežnom svete,
V mojom môže ale.
Láska mi však musí svietiť, viete?
A smútok? Padať dole.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
eviku18
3. 8.augusta 2012 01:31
no táto sa mi páči má dačo do seba ale tie ostatne sú trochu emo hh
Napíš svoj komentár