Tak dnes sa po dlhom čase teším do nočnej. Aj keď slovo teším by sa dalo vyložiť rôznymi spôsobmi. Hlavne keď budem musieť opätovať jedno chladné "čau" pri automate s kávou, alebo kdekoľvek na pôde areálu, kde sa budem nachádzať.
Ale pamätám si, asi tak 20 dní späť (presne to boli 3 týždne a teda 21 dní) ako som schádzala dolu schodmi v mojom výškovom paneláku. Na parkovisku už stálo modré auto, bliklo svetlami, vystúpila z neho osoba. MOJA osoba. Stačilo 5 krokov a bola som pri nej. Dostala a darovala som pusu, úsmev, objatie a hneď sa zo mňa vytratil ten chlad, ktorý ma ofúkol keď som vychádzala z vchodu.
No za týmto dávnym pondelkom bol divný utorok. A ten by som si teda zopakovať nechcela. Zrazu sa niečo zmenilo. Vlastne sa zmenilo všetko. Ako keď sa rozbije váza na malé kúsky. Alebo ako keď rozbijete vajíčko a škrupinky z neho sú všade. A tak ako tie škrupinky, všade boli pohľady..ľudí, moje pohľady, jeho pohľady, ktoré sa z nejakého dôvodu už nestretli v jednom bode, za ktorým nasledoval bozk.
Zrazu mi bolo jedno či robím 8 hodín bez prestávky, alebo sa teším o 2hej ráno na cigaretu, kávu a milú spoločnosť. Lebo žiadna spoločnosť už nebola taká milá.
A tak som sa 3 týždne (áno, 21 dní) schovávala, na našom mieste. Na mieste, kde nám spolu bolo tak fajn, na mieste, kde 30 minút ubehlo ako voda. Na mieste, kde som zrazu ostala sama. Len ja, káva a dym z cigarety. A pochmúrne myšlienky. Vlastne neboli pochmúrne, to ten dym ich zaúdil do tejto podoby. A hoci srdce bilo o preteky, vesmír nezachytil jeho hlasný tlkot a zariadil veci inak ako sme chceli. Alebo skôr, ako som chcela.
A preto dnes, keď sa tento celý scenár asi pravdepodobne zopakuje, jediná vec, na ktorú sa budem tešiť, budú tie stravné lístky! A nie on, jeho pohľad, jeho hlas, jeho úsmev, jeho dotyky, jeho existencia.. Pretože jeho pohľad už nepatrí mne, jeho hlas sa už rozpráva len s jeho kolegami, jeho úsmev nevzniká z radosti, že ma vidí a jeho dotyky.. o tých môžem už len snívať.
Tak PROSÍM, nech si aspoň dnes neoblečie nejaké pekné tričko, aby som na ňom nenechala svoj pohľad dlhšie, ako 2 sekundy, kým vyslovím to chladné "čau" a kým odvrátim smutný pohľad do zeme.
-.- škrepok je aj tak najmilšie ňuňu slovo, aké môže človek kedy počuť v spojitosti so svojou osobou!!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
nobile
7. 11.novembra 2011 18:27
...On chodi za tebou, len ked fasujes stravace ?!
Napíš svoj komentár