Uvedomil som si to vlastne nedavno.. su veci, zvuky slova ktore mi z neznamich pricin nahanaju strach a proste sa ich bojim. Uvedomil som si to nedavno. Cestoval som vlakom domov.. boli asi 2 hodiny rano a vsade bola tma. Hrabal som sa v booku pretoze som nemal co robit a vsade vladla tazka nocna pohoda. Zrazu som narazil na Mexicku vlnu od Matkina.. fuu to bol tazky povzdych... a nieco ma donutilo na chvilku sa zacitat.. tep srdca sa zvysoval sialenym sposobom a ja som musel prestat... to vsetko co sa tam pise sa ma az privelmi tyka a cicat to by znamenalo rozmyslat o tom co vlastne som a kde vlastne smerujem a toho sa ukrutne bojim. Pamatam sa, ako som to takmer na jeden raz precital v ICcku do Kosic a vystupil som do znacnej miery ovplyvneny tym co som cital. Mal som 22 a nechapal som poriadne o com to je a co a ako. Teraz je mi to tak blizke ze mam z toho proste strach... strach z toho ze sa tam uvidim. A to nehovorim len o Mexickej vlne ale aj o Polnocnom denniku. Staci par riadkov a srdce mam v krku.
Je tomu ista doma co zboznujem alternativu.. asi 7-8 mesiacov som spoznal pesnicku Mesic od Mnaga a Zdorp. A znova pocit ako v predoslom pripade. Pricom podobnych pesniciek poznam tony, ale ked pocujem tuto.. tak nejak strasne sa ma dotyka. Tak nejak priamo a bez okolkov. Velmi vesela pesnicka a velmi smutnych veciach.. za bezneho dna len tak poskaaadlii srdce, ale ked pridem opity domov a nie je okolo mna ta ochranna skrupina, zarezava sa ta pesnicka priamo do ziveho a to su stavy z ktorych sa tazko ide von...
Podobne to je s filmom Rok dabla... je to tak blizke a tak kruto pravdive, ze sa mi malokedy stane ze to dopozeram na jeden krat...
Je to zvlastne ale zvukov, pesniciek, knih a veci ktore sa ma vzdy priamo dotykaju je viac a pritom som sa mi v mnohych pripadoch k nicomu konkretnemu neviazu... proste su a vystihuju moju podstatu do takych desivych detailov ze ma na jednej strane naplnaju ale na druhej strane mi ukazuju aky skutocne som...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár