Zeby novy zaciatok?

uzatvoril som dnes jednu dllhu kapitolu mojho zivota. Kvoli vlastnemu psychickemu stavu dufam ze navzdy. Musim ist dalej a poslat vsetko prec, to je jedina moznost. Nikdy som to tak nechcel a nerad palim mosty, vlastne som to nikdy neurobil, ale tentoraz je to nutne. Tolko spolocnych myslienok, a aj napriek tomu tak totalne odlisne osobnosti. Pricom kazda zlozita v inom zmysle a do tej miery ze sme si vlastne nikdy poriadne nerozumeli. Ja vravim ze protiklady sa pritahuju, ale mozno sme naozaj silne protiklady, ktore sa naviazali tak ze je kuuurva tazke povedat si dost, nuz ale co ine ostava cloveku ak sa jedna strana posunula dalej.. ta druha musi tiez...
Obcas mam sto chuti zbalit si veci a vypadnut tam kde to poznam.. aby sa nestavalo ze clovek sa naviaze na jednu osobu, ktora potom odide a cloveku neostane nic... ale stavaju sa ludom aj horsie veci, tak budme pozitivni..

Takze dnes, 16.1.2010 zacinam nanovo.. depresivne stavy sice zatial zostavaju, ale na konci tunela je take male svetielko.. a ja vyrazam za nim. Bude to isty cas trvat ale ved sa tam snad nejak dokopem.

Dofajcim cigaru ktoru sme kedysi nacali spolu. A az ju zahodim, spolu s nou padne vsetko to, co sme spolu mali, ostanu len spomienky...

A neodpustim si moju srdcovku, aj ked sa tu teda pise ze nekopirovat.. ale skusme si uvedomit ze kazdy nieco kopiruje, ci uz myslienky, alebo nazory... ja odkopirujem moju naj:

Len tak,
ako keby som ťa stretol náhodou,
ako keby som ťa stretol na ulici v prudkom daždi,
ako keby som ťa mohol odviesť loďou,
len tak mimochodom
poviem: »Mám ťa rád!«
Povieš: »Ach! Ako každý!«
Také pokorenie!
Možno by to bolo práve v auguste.
Zahanbený až po korene
stromov,
krútil by som kľúčom na prste,
povedal by som ti: »Poďme domov!«
Len tak,
ako náhodou.
A mimochodom.

Bolo by to asi v stredu, o pol štvrtej pred obchodom,
pri vedľajšom vchode,
kde sa predávajú spomienkové predmety
a vzducholode.
Zašepkala by si:
»Ale? A kam?«
Spýtal by som sa ťa: »Čo je ti?
Preboha, vrav, tak čo je ti?
»Ach, nič,« odvetila by si,
»iba, že si to povedal tak náhle
a mimochodom...«

Kde si?
Stále sa desím,
že ťa stretnem v noci,
v letnej horúčave,
keď mŕtva luna stojí za oknom
jak hypnotizovaný spáč
a keď sa lakám,
že ma už zasa tuší
plač.

Keď pijem čaj
a meliem kávu,
keď sa bojím,
aj keď si kabát obliekam,
ustavične mám v hlave
to tvoje: »A kam?«
Ktoviekam!
Niekam, kde by som ti bol blízko
ako stromu strom,
kde by som sa ti prezradil,
ako prezrádza sa voda vode,
len tak,
ako náhodou.

Ako keď prší.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu