Bez cigariet,
(tie si šúľam)
s vreckom
plným tabaku.
K tvojim rukám,
k tvojim nohám...
So svojím svedomím
na svet hľadím
v očiste
tvojich sĺz.
A Svätý František,
v chudobe,
súdi bohatstvo
mojich snov
v týchto slovách.
Lebo ak ty veríš
vo mňa,
ak ja verím
v nás,
svet sa otvorí,
naplní pohár.
Pre umenie
sa ťa nevzdám,
napíšem túto báseň
bez konca.
A spomeniem
najlepšie mozgy
Ginsbergovej generácie,
lebo v jednej básni
je mnoho miesta
pre umelcov,
ktorým sa vyrovnáš.
A byť tak,
aspoň chvíľu,
podlahou,
po ktorej kráčaš bosá,
mydlom,
po ktorom ráno voniaš
a telom,
ktoré objímaš nahá.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár