Dávno som nepísal. Ani tebe a ani sebe. Svet sa od tej doby zmenil, teda svet ako taký možno nie, ale trocha egocentricky, môj svet áno.
Dlho som nemal pôžitok dobrej Plzne vo svojich ústach a len málo dní bolo takých, kedy mi to ozaj chýbalo. Vo svojej podstate, nepísal som preto, lebo som bol. A nič viac. Vášeň bola, bolo aj rozmýšľanie, trocha vína (sem-tam), ale neboli myšlienky.
Ľudská nátura je taká, že keď sa nie je čím trápiť, keď netreba rozmýšľať nad tým, čo ďalej so svojím životom urobíš, tak len plynieš. Hovoril som si, či to nie je tým, že nikam nechodím, že málo pijem. Ale nie.
Bol som spokojný. Práve to je to dôležité slovo. Svet plynul a ja, kvoli spokojnosti, stál som povedľa a hľadel naň z okna. Tam preletel vták, tam sa niekto zobral, tam niekto otehotnel a mal dieťa.
Sediac pri okne, dostal som svoje raňajky, obed a večeru. Mal som svoju teplú posteľ a teplý čaj, ale vieš, človek niekedy potrebuje spať na studenej podlahe, počúvať ako sa niekto vo vedľajšej izbe háda a potrebuje rozmýšľať nad tým, čo zajtra urobí, ako a čomu sa vyhne.
Keď som otvoril okno, trochu ma ovial studený vietor, ale nebolo to nič, čo by nevyriešila teplá deka a zohriaty radiátor. Potreboval som ísť von.
A tak som išiel. V hlave som mal ľahké tance, na oko neľahkých víl z barov, čapované pivo, ktoré sa ani výzorom ani chuťou nevyrovná tomu v Hrabalovej próze, lacné víno a rozhovory dlho do noci.
Povedz, ako vysoko človek musí vyletieť? Čo ak raz vyletí tak vysoko, že nebude vidieť, odkiaľ vzlietol?
Drahý priateľ, chýbal si mi.
Posledné dni trávim v pohári vína, ktoré nechutí tak ako predtým.
Som na chate, kde v okolí nik nie je, lebo skončilo leto. Nocou znejú len cvrčky, či čo, a signalizátory rybárov. Je to fajn.
Nad hladinou sa odráža mesiac. Teda aspoň teraz, u mňa je noc. V noci síce jazdí menej áut, ale tu nejazdí žiadne. Jediné, čo počuješ, je hluk ticha a ver mi, už mi z neho praskajú bubienky.
Vieš čo je zvláštne?
Každý máme chvíle, keď chceme byť sami a v tichu. Ale aj o tú samotu sa s niekým potrebujeme podeliť.
Asi preto ti píšem tento list. Asi preto tu sedím a rozmýšľam, ako vlastne vyzeráš a kto si.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
12. 9.sept. 2017 16:15
Prečo si sám na chate?
5
Na rozchod je samota najhoršia Potrebuješ sa smiať s kamošmi!
Napíš svoj komentár