Električka čakala na ďalších svojich cestujúcich. Dnu a von, dnu a von - každý deň tá istá trasa. Rutina jak prasa.
Pripití páni v rokoch, sediaci na lavičke vedľa, rozoberajú medziľudské vzťahy. Páriky si idú vylízať mandle, ale beriem to s rezervou. Vidieť lásku všade vôkol ma napĺňa strašnou spokojnosťou. A nielen preto, že som bezhlavo zaľúbená. Proste to mám v sebe.
Kaviarničky plné pseudoumelcov, skutočné hviezdy ležia spité pod mostom. Dokonalá, mnohými zbožňovaná irónia života.
Ľudia ponáhľajúci sa z práce však zastanú, keď zbadajú niekoho známeho. Ten moment mám rada, to im na tvárach bez štipky úsmevu zablikocú očká od šťastia. Možno aj zo vzrušenia - všetko čo sa vymyká každodennosti je malým dobrodružstvom.
Ľudia ufrflaní a stále sa sťažujúci, absolútne ignorujú krásy vôkol. Krásy mesta, majestátnosť budov, nehu ľudí, teplo slnka, perfektného chodu vesmíru. Ale nie, týmto ich nesúdim a ani neohováram, tiež som často taká, ale býva mi z tej mojej nevďačnosti smutno, preto je to zmeniť sa v tomto ohľade mojim veľkým záväzkom voči mojej povahe. Niekedy pekelne zložitej, občas až prekvapivo priezračnej.
Hups, páni v rokoch sa poťažky dvíhajú z lavičky a musím priznať, že jeden z nich - je vlastne žena. Vyzerala byť smutná a mierne zneužívaná spolusediacim. Ktovie aký osud ju stretol, čím všetkým si prešla. Ktovie aká duša sa schovávala za slnečnými okuliarmi...
Blízko mňa stojí sympatická asi 50ročná blondínka, s niekým telefonuje. Jej úsmev nedokáže zakryť, že je šialene zaláskovaná do osoby pri telefóne. Evokuje to vo mne obraz mňa, 50ročnej, a stále chorej z lásky. Až priveľmi sa mi to zobrazenie páči. Musím sa potmehúdsky usmievať.
Och, či vieš byť milé, Slovensko.
Raz mi budeš dosť chýbať...
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
phantasia
2. 4.apríla 2014 19:32
dnes podobné pozorovania, len v inom meste.
4
Tiez si takto zvyknem predstavovat, aky zivot asi maju ludia na ulici Pacilo sa mi to
7
to som teda rada, prekvapujú ma komentáre, že v tom nie som sama ďakujem
Napíš svoj komentár