"Prepáč Daniel, len som sa zamyslela," odpovie stará, smutná žena a pohladí svojho dospelého syna po líci. Aký už je samostatný, zodpovedný, starostlivý otec rodiny - pomyslí si ona a zalesknú sa jej oči.
"Ja viem, mami," len šepne a vezme ju do náručia. Objatie trvalo hodnú chvíľu, boli na to zvyknutí, tak to mali v ich rodine radi.
"Daniel? Prepáčte mi to. Odkáž aj súrodencom."
"Teraz nechápem o čom hovoríš, mama. Ja viem, že ti otec chýba, ale.."
"Prepáčte mi to, že tu už dlho nebudem," prerušila ho. "Prepáčte mi to, ale ja čoskoro pôjdem za ním. Vy ste už veľkí, sami sa o seba viete už dávno starať, všetky krásne roky sú za mnou a s jeho odchodom odišla aj všetka moja radosť zo života. Áno, milujem teba aj tvojho brata aj sestru, aj vaše rodiny, ale..keď zostarneš bok po boku svojho milovaného, prežiješ s ním 60.výročie svadby, výchovu troch detí, nezamestnanosť, dlžoby, problémy, choroby a napriek tomu nezabudne na lásku, čo k tebe cíti.."
Danielovi sa zaleskli oči. "Mami, ja ťa chápem. To isté cítim ja k svojej Silvii, určite to isté cíti aj Sebastián s Anetou a ..."
Opäť ho matka prerušila: "Ja viem, srdiečko, ja viem. Teraz ma prosím nechaj samú."
Stareckým krokom podišla k truhle svojho drahého manžela. Jej úprimná slza dopadla na tvár mŕtveho manžela.
Spomenula si na deň, keď im ich najmladšia dcéra, narodená keď už boli chlapci v puberte, oznámila vo veku šestnásť rokov, že je tehotná. Boli tolerantní rodičia, chceli jej aj jej priateľovi pomôcť, ale keď ju on opustil, bolelo ich to viac ako dcéru samotnú. Pamätala si, ako jej manžel chcel v deň krstu ich vnuka Adamka urobiť dcére radosť. Pozval celú rodinu, všetkých jej kamarátov, nakúpil flaše vodky a krabice pomarančového džúsu. Nakúpil toho toľko, že ešte aj malý Adam džús zo svojho krstu popíjal, keď začal chodiť.
"Ani nevieš ako mi chýbaš." pošepla mu a pobozkala na pery.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bebubi
5. 1.januára 2013 12:26
Pekná tvorba ..Chválim nech ti to vydrží ..Ale kde to ty berieš?
Napíš svoj komentár