"Láska...moja," vravela pomedzi výdychy.
"Pssst,nič nevrav. Nechaj nám túto chvíľu," povedal on a pobozkal ju do vlasov, voňajúcich po dobrodružstve a slobode.
Po hodnej chvílke, až si myslel, že mu od prežitej slasti zadriemala v náručí, ju s nehou pohladil po jej nahom ramene. Páčila sa mu. Bože,tak ju zbožňoval, aj jej malé prsia aj pevnejšie stehná. V jeho očiach je dokonalá. Najmä za tú lásku, čo v nej má..
"Koľko som spala,zlato?" spýtala sa ho s úsmevom. Zabíjal by preň. Už teraz, po siedmich mesiacoch randenia.
"Iba chvíľu. Ideme von? Za to, čo si predviedla ťa pozývam na niečo," zažartoval so svojou milou.
"Uhm, na niečo by som šla. Oslávime už konečne tie naše matury?" Zas ten úsmev.
"Dobre, dáš si vodku s džúsom?"
"Ako pri našom zoznámení? Nieeeee potom sa zas budeš hrať jak trapko,že je to prvý večer našej lásky a zas ma budeš akože baliť." Hodila po ňom so smiechom vankúš. Pre neho to bol ten najdôležitejší zvuk na svete.
Pozrel na ňu s obrovskou láskou v očiach, v duši. Stále po nej znervóznela, jej intenzita ju vždy zasiahla nepripravenú, aj po siedmich mesiacoch. "Keď ja to mám rád," hlesol nevinne.
"Mňa baliť už nemusíš,poklad. Ja som tvoja. Už navždy," pokúšala sa mu opätovať tie city.
"Naozaj? Už navždy?" Nebol si istý. Ona je taká krásna..
"Navždy. A poď mi už kúpiť tú vodku, citlivka moja.." usmiala sa.
***
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár