Nikto na svete si nezaslúži zlomené srdce. Stav, keď ti ide roztrhať vnútornosti. V skutočnosti si však môžeš len trhať vlasy, no nič to nepomôže. Fyzická bolesť nikdy nebude nedoženie psychickú. Tá má oveľa väčšiu výdrž.
Utrela som si slzy do trička, na bielom rukáve mi zanechali čierne šmuhy od maskary. Bože, tak by som chcela, aby prišiel. Len nech mu pekne srdce pukne pri pohľade na mňa. Nech vie, aké je monštrum. Bola by som zvedavá, akoby potom dokázal so sebou žiť.
Vytackala som sa z kúpeľne a v chladničke našla víno. Vypila som na ex zopár dúškov, hrdinka. Okamžite som sa šla vyvracať. Nevzdávala som to a tentoraz alkohol naliala do pohára a zaliala citrónovou malinovkou.
Napustila som si vaňu horúcou vodou, priam vriacou a ešte oblečená som si tam sadla. Cítila som sa absolútne stratená. Ako malé dieťa na dobrodružnom výlete v lese, keď mu zoberú mapu, kompas, ruksak aj najlepšieho kamaráta.
Uvažovala som nad tým, aký je človek slaboch, že môže na milovanú osobu tak veľmi prilipnúť, že keď už nie je v jeho živote, nemá prečo žiť. Nevidí dôvod vstať z postele, umyť si zuby, spraviť si obľúbený hemendex. Môže mať stovky priateľov a skvelú rodinu, ktorú zbožňuje. V tomto sú mu na nič. Nič.
Lebo slaboch, tá pijavica, chce len jeho. Svojho trýzniteľa, ktorý nivočí všetko okolo. Po jeho odchode ostane len pustatina, v ktorej sa slaboch schúli do klbka a užíva si to miestečko. Nahovára si, že toto je láska. Pch, zázrak života. Či dokonca jeho zmysel.
Vedci sa radi oháňajú číslami s inteligenciou, ale srať na nich. Všetko na svete dokazuje, že človek je vlastne absolútne hlúpy tvor.
Po týchto myšlienkach som si celá ľahla do vody, pod hladinu a užívala si akváriové ryby všetky farieb. Neďaleko som počula dýchať psa. A bližšie zas šuchotanie stránkami knihy. Cítila som čerstvo upečený slivkový koláč so škoricou.
Voda sa postupne vylievala, nehľadiac na moje trápenia a bolesti. Ty sa máš, voda. Už viem, čím chcem byť v budúcom živote.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár