No mňa to napadlo až dnes.
Dnes, pri počúvaní milovanej Kráľovnej (opäť raz vrelá vďaka,že som si prdel už v plienkach natriasala pri hitoch We will rock you alebo Radio Ga Ga a nie pri Medveďku daj labku..a hrôza a strach pomyslieť,že by som bola batoľa teraz a do kočíka by mi zjapala hudba moderného dneška,to by ma určite nútilo plakať). Youtube playlist sa rozhodol mi pustiť po I want to break free určite nie len moju srdcovku(aj keď,aká pieseň od Queen sa nedá považovať za tú naj?) Love of my life.
Túto pesničku som počula snáď stokrát, už som mala aj obdobie,keď mi aj liezla na nervy,lebo všetci,čo poznali túto pesničku odrazu milovali celú Mercuryho bandu.
Ale dnes...
Dnes na mňa zapôsobila ozaj mocne. Dostala každý milimeter môjho ja.
Lebo som začala rozmýšľať o láske, a každý kto ma pozná vie, že je to u mňa ozaj unikátny stav.
Nie,nemyslela som na to,že či ma,do piči, bude niekedy niekto mať rád,fňuk.
Ale hlavou mi lietali myšlienky ako šialené šarkany a jedna predbiehala druhú.Že či vôbec existuje tá najčistejšia láska.Či sa dá milovať jeden druhého úplne "se vším všudy". Či sa to dá fyzicky. Psychicky. Ľudsky.
Či je to možné,aby ma niekto miloval úplne celučkú-celú. Že bude milovať moje škaredo ostrihané nechty, moje vlasy,aj keď budú mastné, moje trošku väčšie bruško;moju športovú negramotnosť, moju lenivosť a niekedy neznesiteľnú náladovosť a tvrdohlavosť. Moje úchylné predstavy,ktoré sa mi ľúbia v hlave objavovať ozaj v nevhodných situáciach. Moju rozmaznanosť. Nestálosť. Váhavosť.
Či bude schopný milovať každý jeden centimeter môjho tela, aj ten s tukom navyše,aj ten,kde mám zrovna pupák a chĺpok,ktorý v poslednej chvíli utiekol žiletke. Či ma bude milovať,keď bude zo mňa tiecť krv, zvratky,hnačky, sople, sliny...
Či bude milovať každý jeden prejav mojej detskej, márnivej povahy? Bude milovať môj bordel v skrini aj v hlave, bude milovať to,že sa nechcem narodiť,prežiť a zomrieť v jednom meste? Bude milovať moje papuľovania profesorom a všetky päťky? Bude ma milovať,keď sa mu budem tri hodiny sťažovať na rodinu,keď sa ožerem a ogrcám mu bundu(sorry,Dominik), keď mu budem vyfukovať cigaretový dym do ksichtu, keď budeme na ulici stretávať mojich bývalých?
Mohla by som pokračovať donekonečna,ale to by sa nechcelo vám čítať a mne písať.
Tak sa len opäť pýtam, či je možné milovať človeka od hlavy po päty..A nie len mesiac,ale celý život.
Dúfam,že odpoveďou na moju dielmu mi bude muž,ktorého budem milovať aj s dvojdňovými ponožkami a žuvačkami kúpenými v Bille a nie v Jednote,lebo tam sú o dva centy lacnejšie..A ktorému nebude vadiť,že mám niekedy dni,keď dokážem celý čas pozerať filmy a nerobiť absolútne nič iné.Iba dýchať.
Veľa lásky v tento predvianočný čas prajem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár