V zrkadlách duše počká
odraz, čo nevidia iní.
Okamih zrazu trvá
v očiach čo nechtiac zmizli.
Boli pri mne chvíľu,
ktorá vo mne ostala.
Teraz stále vidím ju.
Nikdy vo mne nespáva.
Tak veľmi chcem chytiť ich.
Oni na motýlich krídlach.
Odlietajú, ja strácam dych,
sám ostávam, na ihlách.
Všade kde idem hľadám
chvíľu čo pre mňa ostala.
To na čo stále čakám,
oči, čo krásy sú oslava.
Teraz dúfam, že som bližšie,
že slová nie sú kroky vzad.
Slová pre ňu, ktorá vie,
že jej oči vidím rád.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár