nesvieti, hasne.
Do ticha kvíli.
A ja sa trasiem.
Na dlaň mi padá
vosk sviečky ostrý.
Stojím tu len ja
a tma má hostí.
Kyslík sa míňa.
Suché sú pery.
A oheň zíva
na strach mi mieri.
Postupne sa knôt
obracia do tla
a nočných môr plot
zapáliť treba.
Po dlažbe idúc,
srdca klopkanie,
zo všetkých pľúc
čuť utekanie.
Nechce len tak byť.
Chce zmysel dávať.
Nechce lásku biť.
Chce v duši plávať.
Nádej sa už plní.
V ohni planie plot.
Sviečka nehorí.
Zahorel život...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
29. 11.novembra 2018 16:24
Len aby vzápätí aj nezhorel.
Napíš svoj komentár