Bolo krásne ráno, teda vlastne predobedie. Slnko už žiarilo vysoko na oblohe (tak ako skoro každý deň v tomto mestečku), z vonku bolo počuť hukot prichádzajúceho auta a z kuchyne vrav žien, ktoré pripravovali chutné poludňajšie jedlo, len tak k nakusnutiu. Obed u nich bol vždy rýchly a ľahký. Jednak kvôli horúčavám, v ktorých nikto nemá chuť vyvárať a jesť ťažké jedlá, a jednak kvôli tomu, že drobnosti sa jedli celý deň, pokým muži boli preč z domu v prácach, takže obed tým pádom ani netrebalo nejak extra variť.
Vstala som z postele, pred veľkým zrkadlom som si dala závoj na hlavu a vošla do kúpeľne (4x4m2) aby som si opláchla tvár a umyla zuby. V hale už boli zavesené čerstvé cyklamenové kvety, tak som k jednej privoňala a vdýchla zároveň aj teplúčky morský vzduch, čo sa šíril z okolia. Hmm.. Marwa (domáca slúžka, ktorá sa starala o mńa ako o hosťa), sa ma lámanou Francúzštino - Angličtinou spýtala, ako som sa vyspala, a dala mi raňajky. Boli to 2 velikánske medové zákusky (ktoré nám v inej časti Tuniska v hoteli dávali v úplnei nej podobe , a to nakrájané na miniatúrne kúsočky), k tomu veľmi sladkú mliečnu kávu.Keď som sa najedla, chcela som ísť pomôcť Marwe povyvešiavať vypraté plachty. Teta Latifa prišla z kuchyne nesúc malého 2-ročného Amra na rukách a zvolala niečo po arabsky. Marwa mi to preložila, že je čas okúpať seba i deti. Ideme do Hamámu.

Všetci za začali tešiť. Do tašiek sme si zbalili uteráky, šampón a nejaké iné šatky. Teta Latifa zobrala na ruky Amra, Marwa šla so 7 ročnou Maryam, ja som šla s mojou dcérkou Najat v kočíku, a neustále ma prenasledoval 5 ročný Aziz, Amrov braček. Šli sme asi 15 minút cez mesto, videla som škôlku, bola zvonku namaľovaná na svetložlto a boli na nej namaľované tmavomodré delfíny. Prišli sme k nejakej orientálne vyrezávanej drevenej bráne. Sedela tam staršia žena na umelohmotnej stoličke , nič sa nepýtala len pozerala na pred seba. Teta Latifa jej dala pár mincí, a pustila nás dnu. V malej miestnosti s nespočetným množstvom lavičiek a skriniek sa tlačilo asi 40 žien s malými a aj v§čšími deťmi a vyzliekali sa alebo sa obliekali. ,,Dávaj si veľký pozor na tvoje veci !!’' povedala Marwa a vyzliekla si vršok. Áno, aj podprsenku !!! Všade, kde som sa pozrela boli polonahé ženy. Aj staré babky. A bolo to pre nich normálne !!! Malá Maryam a Aziz sa veľmi tešili na hamám. Vytlieskavali a pišťali a Latifa ich zahriakovala, že majú byť ticho, že sa to nepatrí.
Hammam - kúpeľ bol jeden celý dom na kúpanie. Bol rozdelený na ženskú a mužskú časť. V tej našej ženskej neboli skoro žiadne okná. Len veľmi málo a tie boli zakryté vyrezávaným drevom tak, aby dovnútra nikto nevidel. Všade bolo len slabé svetlo. Boli tu vysoké stropy, na ktorých bolo veľa plesní. Zo stien vychádzali rúrky s teplou alebo studenou vodou. Museli sme si nájsť voľné rúrky. Deti si našli malý bazénik v ktorom sa hrali a špliechali na seba. Fakt som sa hanbila sa vyzliecť, a Marwa sa namne smiala. Povedala, že načo sa hanbím keď tu niesu muži. .

Ale verte či neverte,
ten pocit, keď sme šli naspať domov po meste bol úžasný. Cítila som sa osviežená ako nikdy predtým.

 Denník
Komentuj
Napíš svoj komentár