Devilgirl: It´s simple Life (real story)

,,Přede mnou prázdnej tác, na něm mejch sedmnáct, jak tenhle hlavolam tak asi poskládám?“

Bolo tesne po Vianociach. Vonku panovala neúprosná a chladná zima, ale sneh akosi chýbal. Takéto zimy neznášala. Každý deň uprene pozerala na kalendár, akoby v duchu prosila, nech už konečne príde jar. Inokedy mávala zimy celkom rada, no táto sa jej zdala hrozne dlhá.
Prišiel Valentín, a aj prešiel. Už mesiac pred ním sa zúfalo snažila niekoho si nájsť, aby nemusela ten debilný sviatok tráviť sama, no nejak sa nedarilo, nuž trinásteho len mávla rukou a nechala to plávať. Minulý Valentín strávila s priateľom, tak tohoročný bude inakší. Toho chalana i tak v marci pustila k vode. Nepohodli sa. No a čo, svet sa nezrútil. Partia si z nej odvtedy robila srandu, že už nemajú prehľad o jej známostiach. Vlastne, zabávali sa na tom aj predtým. Bolo to od jesene 2006. V tom roku mala jedno úžasné a neopakovateľné leto. Asi nikdy nezabudne na dátum, kedy to krásne obdobie začalo: 7.7.2006
Koniec už ale takmer každý v jej okolí pozná- trvalo to pár mesiacov a potom ju opustil. Ostali priatelia a tak to je dodnes. Teda, bolo. Lenže ešte v decembri jej napísal smsku, že ju ľúbi a vie, ako veľmi jej ublížil. Popravde, aj to bol dovod navyše na
predošlý rozchod. Hoci to nikdy nikomu nepovedala, už len čakala na príležitosť, ako sa s tým chalanom, ktorého mala, rozísť. Akoby jej niekto pomohol- jedného dňa ju naštval a ona mu dala kopačky. Pár dní v zime, možno to bol len obyčajný krátky týždeň, ibaže roztrúsený do troch mesiacov, sa stretávala s tým, ktorý jej pred dvoma rokmi tak nepochopiteľne ublížil. Nechápalo to. Nerozumela svojim pocitom, no keď pri nej bol, keď sa len potichu rozprávali, keď ju hladil po ruke či po tvári alebo objímal okolo pása, bola najšťastnejšia na svete. Šepkal jej do dlhých, hustých, neposlušných tmavohnedých vlasov, aby mu sľúbila, že sa nikdy nedá ostrihať. Nikdy. Ona nad tým predtým rozmýšľala, no tentokrát mu to bezmyšlienkovito sľúbila. Na strihanie už ani nepomyslela.
Rozprávka sa ale nekonala, hoci práve to ste možno čakali. Nebavilo ju neustále blúdiť v jednom kruhu: ON- snaha celé to vyriešiť- nový priateľ- výčitky svedomia- rozchod- ON…. Jednoducho, chcela niečo urobiť. O ctiteľov posledný rok nemala najmenšiu núdzu, ba čo viac, raz sa jej aj podarilo, ako sa hovorí, sedieť na dvoch stoličkách, no našťastie s tým skončila skor, než stihla spadnúť medzi ne. Bolo to viac- menej bezbolestné. Aj naďalej bola tou bláznivou, úprimnou, mierne cynickou a uštipačnou babou, ktorú v nej jej okolie poznalo a malo rado. Pravidelne chodievala s partiou sadnúť si na kofolu do Sport pubu, pozerať futbal či hokej, a, samozrejme, fandiť. A práve tam sa stretla s jedným chalanom, ktorého len pár dní predým spoznala- cez internet. Keď odchádzali s kamarátmi von, prechádzala okolo neho a jemne mu uštedrila frčku do ucha- na znamenie toho, aby sa k nej nabudúce aj ozval, a nie len hádzal úsmevy

Do svůdnejch pohledů
tak do těch nejedu,
nelžu a nekradu,
jsem pozadu?

Na Veľkú noc ju práve on pozval do pubu na kofolu. Sadla si k nemu a jeho partií a len tak sa rozprávali, pričom sledovali hokej. Zrazu sa ale niečo stalo. Jeden z jeho kamarátov dotelefonoval, prišiel k nemu, čosi mu vyčítal, pričom ona zachytila len ,,Nebudem večne riešiť tvoje problémy,“ – a vyťal mu facku. On sa nedal, tak sa začali biť. Ona ale pri tom byť nechcela, hoci jej bolo jasné, že to naisto nie je kvoli nej. Zdvihla sa a vybehla von. Bývala len kúsok od pubu. Keď už bola pri paneláku, zavolal jej a vybehol za ňou. Nechcela vyzvedať. Rozlúčili sa a ona odišla domov.
O pár dní neskor ju ale jej bývalý priateľ, práve ten, do ktorého zrejme bola zbláznená, požiadal, aby sa znovu stretli. Chcel sa s ňou dať dokopy, lenže jej to akosi neprišlo také radostné, ako by tomu bolo kedysi. Sama nevedela prečo, no všetko to priam jedným dychom vysypala svojmu novému kamarátovi. Povedal jej, čo ona už vedela- že je to len a len na nej. Večer okolo desiatej jej ale zavolal. Rozprávali sa a on sa jej zrazu ku všetkému priznal- tá bitka v pube BOLA vraj kvoli nej. Kvoli nej, tej, ktorú poznal možno štyri dni, odkopol dievča, s ktorým chodil 4 roky. A výsledok? Bitka na Veľkú noc. Vraj ju opustil, lebo sa zaľúbil práve do nej, sedemnásťročnej . Telefón jej takmer vypadol z ruky. Dýchala prerývane. Nevedela, čo má na to povedať. Nebola zaľúbená, to vedela, lenže niečo sa zrejme dialo. Hneď na to sa totiž dala dokopy práve s ním. Cítila sa opať šťastná- a hlavne, milovaná.

Podarená náhoda, čo jej asi o dva týždne pomohla jej najťažšiu dilemu rozriešiť, sa udiala taktiež na kofole, hoci v inom pube. Chalani sa totiž stretli, i keď to bolo neplánované.

,,Kto to je?“ opýtala sa potichu jej dávna láska, keď ju čerstvá známosť pobozkala na líce.

,,Moj priateľ,“ odvetila…

,,Přede mnou prázdnej tác,na něm mejch sedmnáct, jak tenhle hlavolam tak asi poskládám…“

Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

It´s simple Life (real story)

2 komenty k blogu

Horúce!