Depky prešli. Slniečko sa na mňa konečne dokázalo spoza tých mrakov usmiať. Konečne. Po takom dlhom čase konečne svieti plynule. Mraky na oblohe už nie sú. Rany na srdiečku sa zahojili, tie veľké už sa taktiež zacelili- aspoň do takého štádia, že už prestali bolieť.
Som šťastná. Síce sa to ešte bojím priznať nahlas, aby sa to zase nepokazilo, ale- som hrozne šťastná. Pýtam sa samej seba, či pre TOTO bolo treba podstúpiť tie dva roky plné útrap, nových rán a aj faciek od života. Potrebovala som sa len poučiť?
Mám teba a viac mi netreba. Si pre mňa dôležitý. Možno viac, než si vieš predstaviť, i keď sa ešte nepoznáme dlho. Bodaj by to tento raz už vyšlo...

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rijanqa  26. 6. 2008 11:49
................ups............... the end.... ee?
Napíš svoj komentár