Moj prvy den na BIRDZi :)

Hello

Kamaratka mi ukazala tuto stranku, tak ze skusim jak to tu funguje Ani neviem co mam pisat, sa taka vygumovana citim, ale to je len ulava po 4 mesiacoch ucenia sa Asi by som sa predstavit mala Volam sa Domi a zijem v Holandsku uz 2 roky (ale po holandsky viem len nadavat zatial . Rodicia ma sem dotiahli kvoli ocinovej robote (to bolo kriku doma), este aj posledny den som zanovito opakovala ze ja nikam nejdem a ostavam byvat u babky ale co taka 15 rocna zaba zmoze, ked uz sa raz rodicia rozhodli Oni sa tesili, ze zaciname novy zivot, ja som plakala ako o dusu, pretoze som na Slovensku nechavala kamaratov a rodinu (prvykrat som videla babku plakat - to ma dorazilo uz nadobro).

Prisli sme sem 9. augusta 2008, pamatam si ako som sedela zavreta v aute, kym si rodicia prezerali domi, a revala Kazdy vecer pocas prveho mesiaca som sedela na posteli, pozerala si album s fotkami mojich kamaratov a plakala. Tento prvy mesiac sme mali na to, aby sme sa ako-tak aklimatizovali a v septembri sa islo do skoly. Najprv som musela spravit skusky, na zaklade ktorych ma zaradili do triedy - podla jazykovych zdatnosti, pretoze vyucovaci jazyk bol anglictina, a ja som nevedela ani ceknut.

Prvy skolsky den bol nieco strasne. Rano som odmietla ist do skoly, rozplakala som aj vlastnu mamu a potom v skole som odmietala pustit ocinovu ruku. Viem ze to znie ako keby som bola male decko, ale naozaj som sa strasne bala. Sama, v uplne neznamej skole, kde sa ludia rozpravaju takym jazykom, ktoremu ja nerozumiem. V triede som nemala ani len cecha, len vela poliakov, ktorym som v tom case este nerozumela. To zufalstvo, ake som citila si neviete ani len predstavit. Na hodinach sa so mnou ucitelia snazili rozpravat, ale co mi to bolo platne ked som im nerozumela.

Po prvom tyzdni som sa zacala pomalicky zoznamovat s ludmi v mojej triede, niektori boli velmi mili, ked videli, ze neviem ani slovo povedat. Moje prve kamaratky boli Hanna z Estonska a Senait z Etiopie. Boli velmi zlate, snazili sa mi pomahat a vdaka nim som sa osmelila a zacala rozpravat (lamavo, ale rozumeli mi) po anglicky. Koncom septembra nam skola zorganizovala vylet na sever Holandska, kde sme mali 3 dni spolu byvat v jednej velkej chate, spoznavat sa a chodit na vylety. Mojou dalsou kamaratkou sa stalo nenapadne dievca z Finska - Ella, ktora mi doteraz pripomina vilu Prvy den sme sa plavili na kajakoch, druhy den sme isli na tie poldre (vysusene casti mora). Ked povedali vysusene casti mora, tak som si automaticky predstavila normalnu suchu zem. Kdezeeee Cim blizsie k moru sme isli, tym bola ta poda vlhkejsia a blatovejsia. Ku koncu sme boli vsetci zablateni, v blate po kolena, skakali do velkych blatovych jam, spinavi ako prasce, ale bola to sranda Posledny den sme isli do muzea a potom 8hodinova cesta autobusom domov. Na tento vylet spominam ako na jeden z najlepsich zazitkov v IB (vyssia stredna skola - dvojrocny kurz ktory som prave ukoncila). Spriatelila som sa s dalsimi ludmi a ked som prisla domov, tak ma cakalo prekvapenie v podobe mojho dedka, ktory si povedal ze nas pride pozriet a prisiel

Vsetci zo Slovenska mi opakovali, ako mi zavidia, ze som v Holandsku, a ako sa mi tam zacne pacit - tak, ze ani nebudem chciet ist domov. Ked sme isli v oktobri na prazdniny, tak som sa neskutocne tesila, ked som znova videla vsetkych svojich kamaratov a rodinu, ale o to tazsie sa mi znovu odchadzalo Ked sme sa v meste stretli s nejakou maminou kamaratkou, mamina zacala basnit ako to je uzasne, a ked sa ta kamaratka opytala mna, ja som vsetko znegovala, povedala som ako to tam nenavidim, ako tam je odporne a ze sa nemozem dockat aby som mohla ist domov.

Vianoce aj Novy Rok som stravila na Slovensku, a ked sme sa vratili naspat do Holandska, tak sa naskytla moznost, ze by sme po tom prvom roku (v juli) mohli ist natrvalo domov. Modlila som sa ako blazniva, aby sme to boli my, ktorych poslu domov, ale nastastie zreb padol na niekoho ineho (panbozko vedel co robi . Vtedy som vyvazdala ako sialena, revala, kricala a nadavala. Koncom januara som sa spriatelila s jednou blondavou polkou z mojej triedy - Karinou, ktora sa rychlo stala mojou najlepsou kamaratkou a naucila ma po polsky.

V maji som absolvovala vylet do Barcelony, aj s mojimi 5 spoluziackami zo "spanish class" (neviem ci som to spominala, ale mame volitelne predmety a 3 z nich musia byt na vyssej urovni = viac hodin, viac narocnejsieho uciva {pre mna anglictina, biologia a geografia}) a tam sme sa super zabavili

Koncom roku sa mi zapacil spoluziak, ktoremu som sa pacila uz od januara, ale skoncilo to tak, ze on odcestoval uz nadobro z Holandska, a odvtedy sme si ani nepisali ani nic. Ale ano bol dovodom, preco sa mi v Holandsku zacalo pacit . Uspesne som presla do druheho rocnika (z IB1 do IB2) a stravila som leto plne ucenia sa na Slovensku, pretoze Slovensko ma taky "uzasny" skolsky system.

V septembri 2009 som nastupila do IB2, na konci ktoreho ma cakala maturita zo vsetkych predmetov ktore som mala. Cele IB2 som stravila tym ze som pisala eseje, vypracovavala ulohy, dokoncovala extended essay (4000 slovna esej - nieco ako moj vlastny vyskum na predmet ktory si sama vyberiem - biologia). Presla som si cez toto vsetko, od marca som sa nezastavila s ucenim a teraz len cakam na vysledky (ak som dostala ten IB diploma tak od septembra nastupujem na univerzitu - tu v Holandsku).

Pocas skolskeho roka (koncom novembra) som spoznala jedneho mladeho gentlemana z IB1 - Razvana (o rok nizsie) a skoncilo to tak ze uz mame za sebou krasneho pol roka a planujeme spolocnu buducnost (ja kvoli nemu zostavam studovat v Holandsku, on kvoli mne nejde studovat do UK). Zmenil moj zivot od zakladov a som mu strasne vdacna ze v tu party noc prisiel za mnou, lebo bez toho by som nic z tohto nemala

Dnes, je 20.jula, nedela, 15:50. Sedim vo svojej izbe, prave som dopisala esej, ktoru potrebujem na slovenske skusky (aj tento rok ich musim robit), a za tyzden letim sama na Slovensko. Rodicia tu este zostavaju, ja si ich rychlo urobit skusky a zacinam s vodicakom, a 23. jula by mal Razvi prist na Slovensko tak sa veeelmi tesim (asi moj jediny svetly bod). Mnohi ludia zo Slovenska sa hnevaju, ze ani uz tam nechcem ist, ale ja mam novy zivot tu (snazim sa nepalit mosty za sebou) a neplanujem sa vratit natrvalo (jedine keby moje plany boli velmi narusene).

Pamatam si, ako mi Karina do yearbooku napisala, ze este mame cele IB2 pred sebou, a teraz uz je koniec, ja sa s nou musim v sobotu rozlucit (pridem naspat 1.augusta vecer, a ona 1.augusta rano odchadza - ironia osudu -.-) a netusim kedy ju najblizsie uvidim. Taku kamaratku, ako je ona som este nikdy nemala, a verila som ze silne priatelstvo sa neda pretrhnut, ale... Minuly rok som mala dve spoluziacky, ktore boli najlepsie kamaratky, jediny zadrhel bol v tom ze jedna bola z Polska a druha z Ameriky (California). Dohodli sa, ze za rok sa opat stretnu, aby isli spolu na tu istu univerzitu, ale jednu z nich neprijali, tak druha sa rozhodla ze tam nejde ani ona. Americanka zostava v Amerike a Polka ide do UK, a nevedia, kedy sa najblizsie uvidia. Ja viem, ze Polsko a Holandsko (Karinka je z Bydgoszcza a ja zostavam tu v Maastrichte) nie je tak daleko ako Polsko a US, ale aj tak sa bojim toho, ze dialka nas rozdeli a ja stratim taku uzasnu kamaratku ako je ona. Teraz, koncom roku sme mali par nezhod (za ktore moze ina kamaratka, ktora ovplyvnuje Karinku), ale uz je vsetko vyriesene. Neviem si ani predstavit, ako sa s Kajkou budem v sobotu lucit, vsetko napisem a dam vediet jak to bolo, viem ze to zvladnem ale aj teraz mi je smutno ked si predstavim, ze neviem, kedy ju najblizsie uvidim.

Tak som sa trosku rozpisala, napisala som viac ako som planovala, teraz idem trosku na facebook zadrtit Mafia Wars (strasny zavislak - ja viem) a budem pisat ked sa nieco dolezite bude diat. Majte sa krasne BIRDZaci, uzite si posledny tyzden skoly (ja som mala posledny skolsky den 19.maja a nudim sa doma .

Besos xxxxxxx

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu