anjel,ktorý túži po ľudskej láske,
prosí na kolenách a má zovreté krýdla od bolesti,
ktorá sa odráža od jeho duše.
Ruky zopäté v krči mám,
moje srdce kričí,mozog hovorí zabudni,
zaspávam s textom uspávanky,ktorá sa opakuje,
nechce odísť a ja sa pre sny trápim.
Anjel, ja krehké stvorenie,
rozbyté tvojimi nechápavými otázkami,
chodidlá popraskané od chôdze za tebou,
duša mi plače v spomienkach tebou zabudnutých.
Trvalo to krátko,jeden okamih,
medzi stromami vyslovený,kde nám nič nebránilo,
dokonca ani zákony,neboli prekážkou,
svet bol v ten okamih nekonečne krásny.
Dovol aby mi narástli moje krídla,
ktoré si mi vylomil z môjho chrbta,
tie rany ešte stále bolia a nehoja sa,
prosím nechaj ma to zažiť ešte raz.
Kráčam cestou so sklonenou hlavou,hladiac na nohy,
ktoré riadi duša a chodia tam kam ona chce,
ľúbim človeka,ktorý ma objímal vtedy,tam pod hviezdami,
a nechal,aby sa moje sny stali skutočnosťou.
Ešte jedeno vrúcne objatie by mi zaplátalo polku môjho srdca,
ktoré som si nechala a dúfala ním,
že ma niekedy budeš ľúbiť takú aká v skutočnosti som,
pretože som anjel čakajúci na tvoju lásku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
12. 10.októbra 2020 19:51
vratil sa?
Napíš svoj komentár