Spoznala som kopec nových ľudí a neuveriteľné množstvo počernejších "pánov", s tromi zubami. ma pozvalo na radovánky do slamy. Tak ako každé iné dievča v mojom veku, túžila som spoznať super chalana, ktorý ma bude ľúbiť a mať rád. Neviem ako to prišlo, no tam som spoznala teba. Nie.. Neboj sa ty nepatríš k tým s tromi zubami a senníkom. Ty si bol tak výnimočný.
Milovala som, keď ste s partiou chalanov z tvojho basketbalového týmu sedávali vzadu, v tom posledom stole pod televízorom. "Ahojte chlapci. Ako sa dnes máte? Čo vám môžem priniesť?" Taký úsmev ako som vám tam dokázala obetovať sa hádam ani v tej vykvasenej zaváranine nedal vyčariť. Práve v tom momente sa mi to všetko premietlo : Toto je všetko čo chcem? Tráviť celé dni zavretá tu, obskakovať niekoho ako slúžka a pritom krásne prázdniny pri pozeraní na takýchto chlapcov niekde na kúpalisku si nechať ujsť? Nie.. Ale čo som mohla? Vedy raz, keď mi môj otec vykričal moju nesamostatnosť a to že sa v živote o seba nebudem vedieť postarať aj napriek tomu že mám v škole vynikajúce výsledky a nemám problém vyriešiť akýkoľvek spor.
Toto bol môj boj. Ja som mala svoju hrdosť a je jasné že som musela vyhrať. Robila som ako najviac som mohla, aby som to dokázala nielen jemu, ale aj sebe samej. No pre pekných chlapcov a trocha letného flirtu prečo niečo neobetovať? Prisadla som si k vám. Začali sme sa zhovárať a ty si sa ták nádherne usmieval. Pár momentov spravilo z môjho zaváraninového dňa asi jeden z najkrajších.
O dvanástej som skončila v práci, ešte som upratovala, keď zrazu niekto vošiel. "Záverečná, dnes už z toho nič nebude." zakričala som ponad plece, bez toho aby som sa otočila. Zrazu som začula tak známi hlas, trochu so smiechom a trochu so sklamaním hovoriť " Škoda.. a mohol to byť tak krásny večer, keby sa tá krásna čašníčka čo tu robí nechala na chvíľku obskakovať mnou.". Pulz sa mi zrýchlil. To predsa nie je možné, nemôže to byť on. Otočila som sa a bol si pri mne. Ledva som sa vedela sústrediť aby som vylovila v pamäti postup, ako má človek začať rozprávať. Pomaly som otvorila ústa: "J-j-ja no-o mo-žno by sa dnes večer dal urobiť kompromis". Krásne som sa usmiala a ty si mi to s nadšením opätoval. Počkal si ma kým pozamykám a spolu sme vyšli do rušnej nočnej ulice....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár