Som vyprahnutá ako púšť
a pritom plná života
v oblasti pása niečí rúž
keď vo mne rastie zygota

Jazdím sama v hore snov
koňa túžby zvem hijó!
neviem či som ženou zlou
pod srdcom nosím embryo

Nie som mrcha väčšia ako ty
Padla som azda do nesprávnych vôd?
opúšťam teba - rojko prekliaty!
na slobodu chce ísť nesmelý plod

Počujem niečí plač, nikoho nevidím
cítim len ako niečo v diaľke chce ťa
ospalá, nevládzem, necítim
za to všetko môže jedno malé dieťa

Držím ho v náručí oči mám zavreté
delí nás iba zamatová šatka
v spánku mi skončí obdobie prekliate
konečne môžem byť tvoja matka

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár