Mesiac prešiel okolo nás
bez povšimnutia

V splne

A mne sa chce stále spať

-Asi sa niekde vo vnútri rozpadám!
vravela si
keď si ma kopla do chrbta

Neznášam ľútosť
ale tú mi ani netreba
No ty ma nevidíš tak ako treba

A teraz som preč
bez akejkoľvek spomienky
je ťažké predstaviť si že sme sa niekedy smiali

Na stole mám ešte nezaschnuté pero
papier
a zopár fotiek z New Yorku

Ty sa usmievaš
a ja tam nie som

Veď ako ináč

Zrazu všetky strany vybledli
od siedmeho februára
do tvojich narodiek

A ja som bolo hlúpa
hlupaňa
no radšej zostanem tak ako som

Bez povšimnutia

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár