Mesiac prešiel okolo nás bez povšimnutia V splne A mne sa chce stále spať -Asi sa niekde vo vnútri rozpadám! vravela si keď si ma kopla do chrbta Neznášam ľútosť ale tú mi ani netreba No ty ma nevidíš tak ako treba A teraz som preč bez akejkoľvek spomienky je ťažké predstaviť si že sme sa niekedy smiali Na stole mám ešte nezaschnuté pero papier a zopár fotiek z New Yorku Ty sa usmievaš a ja tam nie som Veď ako ináč Zrazu všetky strany vybledli od siedmeho februára do tvojich narodiek A ja som bolo hlúpa hlupaňa no radšej zostanem tak ako som Bez povšimnutia Blog 0 0 0 0 0 Komentuj