Bum!
kŕdeľ havranov sa rozlieta na všetky strany
a radostné výkriky malých detí na hojdačkách v parku sa rozlievajú údolím
Bez dozoru
také sú tie deti
vo svojej krehkej bubline
ktorá nikdy nepraskne
Ticho
Smiech ustal
a náhle počuť len vŕzgavú hádku dvoch reťazí
Zamotali sa
Nezbednice
Pieskové hrady sa rútia do záhuby
a neochránia ich ani smelí
papieroví vojaci
zo včerajších novín
Osamelá
taká je táto báseň
nikde nevidieť radosť či žiaľ
všade len prázdne záblesky života
Staroba?
Detstvo?
pochabé cupitanie tých malých nožičiek
Bez cieľu!
Bez dozoru!
Ošumelé
v tichu vlastných myšlienok
a zrazu bác na zadok
tak ako Ivetka a Robko padajú
padne raz každý z nás
ale zo cťou
A na nás!
ozýva sa z krčmi
po prehratej noci
Tak aj ja kričím
a pripíjam
nech každý vie že žijem podľa svojho svedomia
A na nás!
kričím do ticha detských duší
Tam kde ešte nezasiahol váš boj
a sadistické maniere
Áno
áno
len sa smejte
do zlatého zrkadla
tam sú tí čo majú vinu
na rukách
Bum!
odbil posledný
kostolný zvon
Potom pukol
a rozlomil sa vo dvoje
To preto že už na svete neostal nikto
kto by videl svetlo
a ľudia už prestali byť ľuďmi
Sme len kŕdeľ havranov
bez masky
bez vľúdnych slov
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sugy1
18. 6.júna 2011 17:05
pekné...
Napíš svoj komentár