Oblepené steny
pod nahými snami
strácam vo vás plytkú nádej
túžbu lásky v prospech rany

Obkľúčila si ma
bez potreby zabiť
bohužiaľ ma pichlo v srdci
azda to tak má byť

Tak prespávam celkom bosá
pod oblohou nočnou
plachá - v kúte máš ma
so zárukou ročnou

Uväznená v citoch viny
kde býval dávno čísi hrad
od plesní som celá mŕtva
premrhala si svoj vklad

Tak len teraz čupíš v kúte
sama
s tŕňom
bez lásky
so sprchou a mokrým lícom
lepíš fotky na pásky

Opustiť ma bolo ľahké
slzou pohnúť zabudla si
všade kopy mojej krvi
kvapky krému na vlasy

Tak sa zlep
ak to tak cítiš
neviem čo ti vravieť mám
ľúbiť ťa to bolo iné
celý svet ti k nohám dám

Už je dávno v tvojej moci
zovrieť ma jak plachú laň
prežijem aj bez pomoci
keď mi vrátiš k prstom dlaň

Bez teba to nie je ono
keď nemám prečo ráno vstať
teraz platí tvoje slovo
na nikoho sa nehnevať

Jediné to po čom túžim
kúsok tvojej čerstvej spásy
nevládzem už ďalej ničiť
v mojej hlave zradné hlasy

Dovoľ preto svojej pýche
chápať moje slabiny
medzi nami viac už nechcem
vidieť žiadne trhliny

Bolí ma to niekde vnútri
trpím vôľou tvojich rúk
vysloboď už moje telo
zo smrteľných večných múk

Naposledy preto vstávam
a kričím svetu že som zlá
veď ty vieš tak ako vietor
vražda nie je náhodná

Dúfam že ma azda spáliš
v peci premien dlhých dní
ľúbiť sestru nie je bežné
keď je v ríši Zabudni

Mne je ale jedno ľúto
že som všetko posrala
prosím preto odpusť mi to
svoj trest som už dostala

Azda bude svet zas krajší
keď mi srdce vrátiš späť
nemôžem ťa stratiť sestra
tak mi odpusť prosím hneď

Je mi ľúto tvojej slzy
a nadávok na moju česť
jedno čo ma najviac mrzí
nevieš ma pri sebe zniesť

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár