Oblepené steny pod nahými snami strácam vo vás plytkú nádej túžbu lásky v prospech rany Obkľúčila si ma bez potreby zabiť bohužiaľ ma pichlo v srdci azda to tak má byť Tak prespávam celkom bosá pod oblohou nočnou plachá - v kúte máš ma so zárukou ročnou Uväznená v citoch viny kde býval dávno čísi hrad od plesní som celá mŕtva premrhala si svoj vklad Tak len teraz čupíš v kúte sama s tŕňom bez lásky so sprchou a mokrým lícom lepíš fotky na pásky Opustiť ma bolo ľahké slzou pohnúť zabudla si všade kopy mojej krvi kvapky krému na vlasy Tak sa zlep ak to tak cítiš neviem čo ti vravieť mám ľúbiť ťa to bolo iné celý svet ti k nohám dám Už je dávno v tvojej moci zovrieť ma jak plachú laň prežijem aj bez pomoci keď mi vrátiš k prstom dlaň Bez teba to nie je ono keď nemám prečo ráno vstať teraz platí tvoje slovo na nikoho sa nehnevať Jediné to po čom túžim kúsok tvojej čerstvej spásy nevládzem už ďalej ničiť v mojej hlave zradné hlasy Dovoľ preto svojej pýche chápať moje slabiny medzi nami viac už nechcem vidieť žiadne trhliny Bolí ma to niekde vnútri trpím vôľou tvojich rúk vysloboď už moje telo zo smrteľných večných múk Naposledy preto vstávam a kričím svetu že som zlá veď ty vieš tak ako vietor vražda nie je náhodná Dúfam že ma azda spáliš v peci premien dlhých dní ľúbiť sestru nie je bežné keď je v ríši Zabudni Mne je ale jedno ľúto že som všetko posrala prosím preto odpusť mi to svoj trest som už dostala Azda bude svet zas krajší keď mi srdce vrátiš späť nemôžem ťa stratiť sestra tak mi odpusť prosím hneď Je mi ľúto tvojej slzy a nadávok na moju česť jedno čo ma najviac mrzí nevieš ma pri sebe zniesť Blog 3 0 0 0 0 Komentuj