a plaché píly na muškát
keď dvíham k nebu morskú čašu
v tieni krívd len majestát
A na ňom malá hviezda žiari
ako tisíc nórskych víl
a ja sa snažím dať ti silu
keď príliv dobro odplavil
Odpusť mi to dráhy človek
zhrešila som tajne s ním
odišiel
už je to dávno
potajme sa vyjasní
A ja nahá s pásom v krku
rozpadám sa v púšti snov
ak ma chytíš budeš so mnou
ako striga nevernou
Vraciam nebu dúhu z dažďa
a ďalšie čačky prírody
obzriem sa - už je to dávno
čo verila som v náhody
Odpadnem a tvoje verše
spravia kúsok svojich múk
šepkával si mojej dcére
že nepustíš ju nikdy z rúk
Teraz ležíš pod tou zemou
v kruhu tridsať slnečníc
miluješ tak ako dýchaš
vietor z lásky bez hraníc
Ďakujem ti - tvojej sláve
čo akordmi len slnko hrá
nie je každý ten čo klame
sama Matka príroda
Odleť preto z tejto zeme
do diaľav a do výšin
ja sa stratím
kam to neviem
snáď sa v dave rozlíšim
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár