- nie každá osobnosť zvládne tvoju lásku
A tak tomu aj bolo
Ten niekto vedel o čom hovorí
viac
ako ktokoľvek iný kedy vedieť bude
A potom
zrazu prišla zima
a ja som len bdela
a dúfala že vykukne slnko
No nestalo sa nič
Tak som vybehla preč
preč zo svojho tela
mala som tak málo
a dala príliš veľa
už mi neostalo pre seba
Bohužiaľ
A keď som prišla na povrch
bolo vidno tiene kvetov
a včely v úli medili sa ako zmyslov zbavené
vtedy zadul silný
roztopašný vietor
a vravel počkaj chvíľu
počkaj!
ešte nie..
Ešte máš čas na to
aby si žiarila
vráť sa pekne k svojmu telu
takto riekol
má milá
A ja som sa poddala
tej vyššej sile čo ma ničí
bolo to tak dávno bejbe
a predsa moje vnútro
všetky moje lásky
a dokonca aj mozog
to všetko v mukách stále kričí
že vrátiť musím požičané
tam kde sa to zíde
Ale ako môžem byť zas šťastná
keď nemám toho kto by vravel
buď kľudná v rukách môjho srdca
veď vieš
že vždy máš ma
Tak nevadí vravím si
raz predsa musí prísť
ten môj rozprávkový
švárny princ
A zatiaľ aspoň ako dúha
pôjdem sama v čare spať
nakoniec ma aj tak nájdu s guľkou v hlave
S telom prosím nehýbať!!
A budem ako v múzeu
o nezvládnutej láske
čo niekto v koši nechal hniť
len jedno prosím posledný krát
skús ma z tade vypustiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
básen je pekná.. ale opakujem.. odľachči
ešte máš čas, aby si žiarila