Vyrástla som z mojich malých kankalinkových botičiek, červených dupačiek, vypľula som cumlík, pominuli časy Mišky Paštékovej či Maťka Madeja, zmizli tie časy, keď sme sa so spolužiačkami nerozprávali maximálne dva dni, aj to kôli nedarovanej žuvačke.
Pred očami vidím jednoduchosť všetkého zložitého, ako kedysi, keĎ som bola ostrihaná na hubičku a na perách (resp. pod nimi) som mala štrbavý úsmev. Spomínam na to aké ľahké to bolo pred pár rokmi.
Teraz som však stratená vo svete, ktorému ešte nerozumiem. Mnohí sa snažia uchytiť sa v ňom všetkými piatimi, aj keď na to ešte nemajú. Vidím, ako si ničia životy, ako nechápu..teda pardón, vlastne naopak..chápu všetko..oni sú už veľkí. :/ No ja som zafúkaná v spleti intríg a primitívnych hádok. Ak je toto tá "veľkosť" tak diki pekne..
Lebo veľkosť nie je len potiahnuť a fúknuť, veľkosť je schopnosť nepotiahnuť a fúknuť..Tak to pochopte.://
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mayflower
2. 4.apríla 2008 19:21
pff no to je pravda..kam sa podelo detstvooo (((
2
kazdy je taky, ako sa citi....ja mam 19 a furt na mna vreskaju ze som este decko .....
3
akože je to neprijemne ked na tea ide dym a už nateba vobec neberu ohlad ........
Napíš svoj komentár