Skôr z povinnosti než z lásky k nemu natiahnem ruku. Prsty sa mi strácajú v neuveriteľne husto zakučeravenej černi.
Naša kajuta sa pozvoľna prevaľuje sem a ta, ako tučná velryba.
Cestujeme už menšiu večnosť a stále mi nepovedal, kam mierime. Hľadím mu rohy. Poznám každý výčnelok, každú priehlbeň. Vezmem si splývavú prikrývku s vyšívanými lotosmi, zamotám sa do nej a prisadnem si k nemu.
Pre rozptýlenie sa snažím načať našu obvyklú hru.
"Nože mi povedz, kam to cestujeme?"
Na smutných perách sa zjaví chlapčiacky úškrn. Levi si päsťami pretrie oči.
A teraz mi povie o novom mieste. Nikdy nerozpráva o tom istom dva krát.
-Dostaneme sa do osady Keby. Môžeme si tam skúšať nové životy každý deň, práve ako jej obyvatelia.
Potom sa vrátia, nemôžu trvalo meniť svoj pôvodný osud. V hostincoch a v putykách pri neďalekých dokoch si porovnávajú svoje zážitky. Je tam veľa zhýralcov. Inak žijú celkom obyčajným životom ako kdekoľvek inde i tam, odkiaľ sme odišli. A tam by som chcel žiť.
Patlala som sa vo vosku a nos mi šťípal pach vyhasnutej sviečky. Náhle som však ožila.
-Levi! To by bolo krásne, mohla by som čokoľvek skúšať!
-Áno, bolo by to krásne. A zhýralcov možno poľahky zlákať na čokoľvek. Budem ich sužovať.
-Ale nebudeš si nosiť prácu domov!
V začervenalých očiach sa mu šibalsky zakrútili zlovestné plamienky. Nepočúval ma už. Tak som sa mu oprela o chrbát a kolísali sme sa vlnami a predstavou nových zajtrajškov.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
radiophonic
27. 9.sept. 2010 00:10
Na zhýralcov sa vykašle, bude sužovať teba, pretože si nebude nosiť prácu domov, ale bude pracovať doma. A ty nebudeš mať pokoja.
3
ach, tvoje mytologicky metaforické príbehy najlepšia voľba hneď po zobudení
Napíš svoj komentár