Vo všeobecnosti mi nudisti skôr vadia, ale napokon, on bol doma, ja na návšteve a tak som pokrčila plecami, že mi to je jedno. Dobre viem, že z neho hovoril exhibicionizmus, ale nemala som náladu na jeho prevýchovu. So značným zhnusením som sa posadila na zem, na pitchwork vankúš jeho mamy tak, aby mi palma zacláňala výhlad na to, ako sa rozplieštil na pohovke. Čakala som, že mi opäť dôležito pripomenie, že je to cocos nucifera a dumala som, čo po ňom hodím, ak to spraví, ale nič nepovedal. Bol príliš zaujatý nastavovaním domáceho kina.
S Hildou sa fyzicky vyslovene odpudzujeme, a možno to je tajomstvom nášho priateľstva. Keby som si takto s niekým rozumela a ešte by sa mi aj páčil, bol by ma pri mojich zvláštnych vzťahových anomáliách rýchlo znenávidel.
Každopádne, Hilda je fajn a tešili sme sa na film. Vyzbrojili sme sa cukrovinkami, ktorých obaly nebudú počas filmu šušťať, zhasla som svetlo a Hilda s pátosom stisol príslušný gombík. Tie najlepšie filmy pozeráme výlučne spolu, pretože sme obaja zistili, že okrem nás dvoch nedokáže nikto dve hodiny mlčať a nerušiť.
Lenže ten film mal neznesiteľne banálny dej, herci boli až dojímavo zlí, tak zlí až to bolo takmer zaujímavé, ale nanešťastie len takmer. Potom som pospávala, len sem tam vykukla, aby som sa presvedčila, že mi nič neušlo a prebrala som sa až pri záverečných titulkoch. Zvolala som "to bola ohavnosť!", zapla som svetlo a našla som Hildu, ako sa ani nesnaží skryť svoje dojatie. Zmohol sa len na to aby ma spražil pohľadom a opäť si spomenul na film, čo z neho vylúdilo "ah, ah jaj."
Potom sme sa oddali hádke, to jediné nás mohlo upokojiť a rozptýliť naškrobené ticho. Vytýkala som filmu nekompaktnosť a Hilda ho bránil pričom začal s výpadmi, ktoré s filmom už vôbec nesúviseli. Hilda je smutný, lebo si nedokáže nájsť priateľa a irituje ho, že ja som sa rozhodla pre samotu, keď som mala inú možnosť. Povedala som mu, že keď sa už raz chce promenádovať nahý, mal by o seba viac dbať a on mi vykričal, že sú dva druhy žien, tie ktoré milujú a tie ktoré sa nechajú ľúbiť a že ja patrím medzi tie druhé, čím sa mu podarilo uraziť ma, pretože zneužil dôverné informácie, k tomu aby sa ma dotkol. Nedokázala som sa však dlho hnevať. Je to jeho nešťastie, že sa nedokáže cítiť dobre sám so sebou. Nehľadám si nikoho a nepotrebujem žiadnu polovičku, pretože sama o sebe tvorím uspokojivý celok. Aspoň sa o tom dokážem presvedčiť. Niekto ďalší by ma len rušil. Hilda v tom tuší akési pohŕdanie k rozkošiam a prechováva až zúrivú empatiu k mojim nápadníkom. Nechápe, že samota je teraz mojou sviatosťou, mojou najvyššou rozkošou a ja nepoznám nič lepšie. A nemám preto výčitky.
Potom som sa vrátila domov a následne som si uvedomila, že sedím už aspoň polhodinu pred televízorom a pohrúžene sledujem nejaký program, pri ktorého prepínaní som sa zakaždým pýtala samej seba "Pre aký druh človeka je určené niečo tak... slabomyseľné?" Tentoraz som si však vedela uspokojivo odpovedať. Pre mňa.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@titusik Hilda je imaginárna. Ja ho poznám len z videnia, býva oproti a raz sme sedeli vedľa seba v buse. Pretože nebolo iné voľné sedadlo a zvykli sme sa nenápadne predbiehať cestou domov, keď zostúpime z autobusu, ktorým občas obaja cestujeme. Ale viem o ňom viac, než tuší.
3
a teraz neviem či ma viac zaujal ten vymyslený príbeh alebo skutočnosť medzi tebou a susedom
5
Drahá Laura, prečítaš si "O namyslených dievčatách a pekných chlapcoch"? Lebo ja by som s tým Hildou nevydržala, a to hlavne pre jeho záľubu v nudizme.
6
mhm neviem preco, ale toto mi ako vymysleny pribeh moc nepripada
ale:
ale:
Napíš svoj komentár
A dnes som na kontrasty. Tvoj blog bol ten kladný pól