Nikdy som nepatrila k dobrodružným povahám, možno je zvláštne, že sa chcem zaradiť medzi samovrahov, ktorých takto označujú. Ale zdá sa mi to ako najlepšia varianta.
Isté je, že pociťujem neschopnosť žiť tak ako doteraz.
Smrť je pre mňa predstavuje nutnú zmenu, nakopnutie novým smerom. Dúfam, že nebudem ako Njóni Všedný, ktorého to len hodilo päťtisíc míl južnejšie od jeho bydliska.
Predral sa pralesmi, unikol hladným deťom domorodcov a stihol nájsť zmysel života. Nie, toto nechcem. Neverím na reinkarnáciu a absolútne nechápem podľa čoho sa ľudia vyberajú a kombinujú do jednotlivých časových epoch. Som presvedčená, že v mojom prípadne muselo nutne dojsť k omylu. Ako v čase, tak aj v mieste.
V prvom rade som potrebovala niekoľko odborných kníh zaoberajúcich sa čiernymi dierami, aby som vedela ako ich spojiť a koľko toho budem potrebovať. Vychádzala som z váhy 54kg, ktorú som si musela strážiť starostlivejšie než obyčajne, aby mi stačila látka.
Čierne diery možno kúpiť len vo veľmi malých množstvách, bežný človek sa dostane len k toľkému, aké využije pre svoju domácnosť. Málokto si dnes kupuje smetné koše, asi len hŕstka ľudí zo zvyku a nostalgie, čierne diery netreba vynášať a majú dlhú životnosť. Keby som bola odkázaná len na to, čo si môžem kúpiť cez preukazy, tak by som mohla prežiť celý život a nepospájala by som dosť veľkú dieru na to, aby ma pohltila. Ostávalo mi dostať sa pod kožu mesta. Do štvrtí, ktorým som sa dovtedy vyhýbala a získavať si kontakty v slumoch.
Dala som si vyplatiť životnú poistku a predala som auto, na byt som vzala hypotéku.
Zásobila som sa čiernymi dierami v množstve, ktorý mal postačiť, aspoň podľa tabuliek. Prípravy na spájanie a samotný proces spájania mi zabrali štyri mesiace. Mám k tomu prenajaté priestory starého hangáru. A teraz vidím, že sa to darí, cítim vzrušenie. Čo ak sa ocitnem zoči voči tyranosaurovi? V hre je asi všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár