Zamyslela som sa vďaka preťaženému počítaču. Hudba náhle stíchla, video sa zastavilo a nastalo ticho. Ak odmyslím bubnovanie prstov na stole a vokalickú chromatiku z ulice pod oknom.
Nešokovalo ma ani tak infernálne zistenie, že som pózer ako moje ochotné zaradenie sa do novouvedomelého stavu.
´Totiž, aj medzi pózermi je kastovníctvo a ja nie som pária.

Ak sa za pózera považuje strojený, pretvarujúci sa človek, na prvé počutie to znie isto iste protivne.
Lenže! Pózerstvo môže byť užitočné a tvorivé.
Závisí od prístupu. Môj názor sa začal meniť priateľmi, ktorých som z neho upodozrievala. Myslím predovšetkým na strojenosť, ktorá mohla pôsobiť miestami komicky. Ich vyšperkované prejavy neboli vždy presvedčivé. Potom som prichádzala na to, že je to všetko v dôsledku toho, že si vytvorili ideál, ku ktorému sa chcú priblížiť a ich nepresvedčivosť je spôsobená tým, že doň ešte nedorástli. Minimálne dvaja z nich však medzičasom dorástli a zjednotili sa so svojou veľkou predstavou. Aj takto vznikajú veľkí ľudia. Zabúdajú na to čím sú, aby sa stali tým čím chcú byť. Prichodí mi to ako zvlečenie kože a dočasný (v lepšom prípade) stav zachrastenia, opadanie chrást a vytvorenie novej kože s novými odtlačkami. A môže taký zložitý proces prebehnúť bez komplikácií?

Pripomína mi to nabádanie k nútenému úsmevu vo chvíľach zlej nálady. Neviem či to pomáha, a či človeku zlú náladu zmetú prívalové vlny radosti ale ten princíp využívam inak.
Som plachý tvor, čo sa mi v istých situáciách zdá vyslovene nepriaznivé a keď prevezmem rolu sebavedomej ráznej osoby, vskutku to na moju plachosť dobre pôsobí. Keď mi na tom záleží, premôžem sa a zahrám to. Vyjednávam, rečním a nikto by mi neveril, že sa občas hanbím aj vtedy keď si mám ísť objednať v bare niečo na ovlaženie. Dodávam si odvahy gestami, ktoré mimovoľne používajú silní, draví, neohrození jedinci keď sú presvedčení o svojej prevahe a až magicky to pôsobí na nervózne rozochvelé vnútro plachého plcha a nemenej na okolie. Je to neúprimné? Nech.

Neodsudzujte tých, ktorý sa vtelujú do svojich predstáv o svojom lepšom ja len za to, že im zatiaľ nedočiahnu po klenby.
Byť samým sebou za každú cenu nie je vždy výhrou.

 Blog
Komentuj
 fotka
thatzooey  23. 10. 2010 16:17
presne toto som dnes potrebovala počuť.
 fotka
ceruzisko  23. 10. 2010 19:07
súhlas.
 fotka
volwyn  23. 10. 2010 20:36
mas pravdu
 fotka
laciskoo  23. 10. 2010 22:43
Som pózerom celý život.
 fotka
marttina  11. 11. 2010 18:45
vies, teba by som chcela mat vedla seba tak ale minimalne na mesiac. pol dna bolo velmi malo
 fotka
phantasia  19. 6. 2017 17:30
musím povedať, že tvoje blogy niekedy dodávali ďalší rozmer existencie. škoda, že sa nedá čítať ťa niekde inde.

ale asi to znamená, že si stabilizovanešťastneneobracajúcasa.
buď
Napíš svoj komentár