"Aooj.."až mi bolo ľúto s ním takto písať ,ale nemala som náladu pridávať smajlíkov vysmiatych od ucha po ucho.
"No hovor .. čo sa stalo ?"netuším ako to vždy spozná , no vždy keď mám zlú náladu , tak na to okamžite príde.
"To nestojí za reč .. znova sa len potvrdzuje , že som maximálne retardovaná."neznáša , keď o sebe takto hovorím.To ho dosť rozčúlilo.
"Dada , keď zistím , že dajaký chuj ti vliezol do hlavy , ja ťa asi zabijem .. vážne.Viem , že u teba sa to nestáva , ale dnes už som riešil 2 takéto prípady."vtedy som pochopila , že mu radšej nič vravieť nebudem.Ani som to predtým nemala v pláne.
"Hm .. neboj sa ... nechaj to tak dobre ?"mala som v pláne odísť , keď na to mi odpísal.
"Hovor...hneď ... inak sa nahnevám , nenechám ťa takto tu o sebe znova pochybovať.Vieš , že to nenávidím.Hovor .. prosím."fajn .. bude jediný , ktorému to poviem.Vážne...jemu verím , že to nikomu nepovie.Asi len jemu jedinému.
"Fajn .. poviem to v skratke .. chytám depky , nespím a trápim sa kôli chalanovi , ktorého som videla raz v živote , prehodila s ním jednu vetu , aj to nie priamo a ani mu nevidela poriadne do tváre.Príde ti to zdravé ?? Mne nie !"uľavilo sa mi , no vedela som už presne aká príde odpoveď.Niečo typu :toto som od teba nečakal , alebo : ty si pila/hulila ? no nakoniec prišlo niečo cekom iné.
"Nebude to niečo ako .. osud ?? alebo tak ? alebo veď , zisti si nick , napíš mu a aspoň uvidíš ako vyzerá "dorazilo ma to.Dobre vedel , že na takéto veci , ako je osud a podobne neverím.Netuším prečo s tým na mňa vždy vyjde.
"To nemyslíš vážne Peťo.S takými chujovinami ako osud a pod. na mňa nechoď.A .. nenapíšem.Veď si ma ani nemôže pametať po tom v akom stave bol."keď som správu odoslala , tak mi zazvonil mobil.
"Danc?"vrr .. po vyslovení mojej "milovanej" prezývky , ktorou ma oslovoval jediný človek , som hneď vedela , kto to je.
"Prosím Dadcn?"povedala som rozzúrene , keďže som nenávidela , keď ma takto volala.
"Nič , ja len že ako sa máš a ro robíš , a tak .."milo sa ma spýtala s už skroteným lasom , keďže som na ňu hneď po prvej vete vyletela.
"Ide to .. a nič , len počúvam hudbu a píšem si .. ty ?"nasadila som flegmatický tón aby na mne nič nespoznala.
"Nudne .. preto ti volám.A píšem si AŽ s Lejkom a Tomim.."priam mi poskočilo srdce , keď som počula to meno.
"Tomim ? A .. ako sa má? Už je mu lepšie ?"hneď na to som si uvedomila , že sa pýtam veľmi náruživo tak som sa snažila trocha ukľudniť , no veľmi to nešlo.
"Hej hej .. kľud ... v pohode je .. aspoň tak vravel.Ozaj .. nezabudni na siedmeho .. bude tá oslava."ups .. oslava .. a ja ani neviem koho pozvať ,totiž nieje koho.
"Nie nie nezabudnem.Tak ja už pôjdem ok ? pa " rýchlo som sa rozlúčila a bola strašne rada za to , čo mi povedala . Bol v poriadku .. cítila som sa onoho lepšie , no stále to nebolo ono.Musela som ho znova vidieť ... ale .. ako ? Potom mi to dopl slava ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár