Tvoje srdiečko roztočím na plné obrátky. Zareveš a zmizneš, s tým mojím. Za nami len sny a urazené oblaky ... nevedel som že až tak ťa chcem ... som sám keď plačem, zrýchlujem
A vidieť ako si v tej zákrute, ukradla srdce iného, niečo vo mne zomrelo.
Cítim vánok dychu .. zimomriavky sa zoradujú do šíkov a začína odstrelovanie. Hryzieš ma do pleca ako sólo zo stairway to heaven.
Ten dych, napúšta ma životom, už nedokážem stáť. Vystieram ruku, vezmem nám, všetko čo mám rád. Bublinky sviežosti ma vynášajú na povrch a všetko zostáva podo mnou a malé ... viem že tlak klesne a zveziem sa na zem ... pozerám hore.
A v umelých väzbách nájdeš aj kus odhalenej kože, organické gesto, životný priestor.
Skokom do vĺn a vírov, zpĺňame prázno v ktorom žijeme, ktoré živíme tým že mlčíme.
Vo vnútry blčíme a napriek tomu meníme sa v cudzie konštanty a konce. A silou testu, si nevedomky, necháme diktovať hranice , Lebo práve životný štýl výnimiek je to o čom sa nikdy nedozvieme. Chýbajú vzorce a oficiálne zdroje. A hlavne asi zisk, ktorý by nám ich predniesol pred zahladené oči, zablúdené v bolesti a opitosti.
Žijeme nad hladinou a porovnávame sa s dnom, naučený ... rozmýšlať o ničom.
Niečo sa stalo, neviem sa zastaviť. Ocitol som sa v neustávajúcom pohybe a mne nedochádza dych. Vystreliť na terč, s odvahou netrafiť. Nahánanie tienov so sviečkami, s baterkou. A sprchovanie nad ránom, ktorý nadnáša moju Atlantídu k povrchu. Žiť dúhový život v tom vašom, nikdy som nemyslel že by to išlo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
phantasia
11. 6.júna 2012 14:34
nesúhlasím s 3*, ja dávam viac ako 5. veľmi sa mi páči tok myšlienok, uniesol ma do tvojho sveta. a pretkanie vetami, ktoré som si čítala znova a znova... well done.
Napíš svoj komentár