a tváriť sa že som zabudol
na tvoje kučery v tieňoch pohody
ktorá nám nechala mapy pod pazuchami
vylízala úsmevy za uši
nie ... lízať sa asi nehodí
no nemali sme dosť tejto zmrzliny
a vlámania nezneli násilne
príboje slov ktoré si si nahrávala pre pokojný spánok
sám si nepamätám čo som ti narozprával
si ďaleko
a určite stále kučeravá
stále máš zasnený výraz
a nevnímaš nevnímaš nevnímaš
ma
len cítiš lesy a únavu
ich objatia
a slávu
ktorú pocituješ keď sa ti podarí spraviť krok dopredu
stále mi pamäť ponúka tvoju pochmúrnu krásu
ktorá presvetluje dni ako slnko cez koruny stromov
snaží sa dostať až k nám malým
až k zemi
zacítil si korisť môj veľký priateľ
pritúl sa bližšie
prítúl sa a strať svoju stopu
a zostaňme ľuďmi
viem že sa už nič nezmení
utekajú nám vlaky
teba budia sovy
a mňa opití ludia dychčiac po ďalšej flaši
sme tak strašne iní
a spomienky na tvoje militantné ego
vo mne dráždia slzy
chcel by som
vidieť tvoje mdlo
počuť oznamovacím hlasom tvoje najväčšie túžby
a najhlbšie modriny a jazvy
tak si to vedela len ty
snažiť sa udržať telesné tekutiny
a tváriť sa unudene
keď sa nepodarí
bojím sa že to nezmizne už nikdy
napriek tomu že som nezabudol
na to ticho
prázdno ktoré sa nedalo zaplniť jedlom
ani umlčať behom
si tu
naďalej prúdiš mojím telom
napriek tomu že už niesi jediná
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
26. 7.júla 2013 16:16
ajajaj. hezky.
Napíš svoj komentár