o hodinu "vstávam"
vonku ešte nečrtá sa svetlo
izbovú tmu krájam
dýcham
necítim sa ospalo

hudba naozaj len tíško
rezonuje mojou hlavou
padá zo mňa tričko
aj keď nieje zrovna teplo
poddal som sa dotyku
mäkká deka
hladí moje telo

je mi akosi obradne
dýcham pomaly
asi meditujem
smiešne
neviem čo píšem

do hlúpa pozerám
nenávisti prepadám
nenávidíš mňa
a ja nenávidím seba
a život mi príde nezmyselný
keď sa mi to všetko
vlastne páči

dospel som do štádia
keď akákoľvek možnosť
zdá sa mi použiteľná
schopná
podporiť moju prítomnosť
asi je za to vinná
moja predstavivosť

tak či tak
vymriem do poslednej myšlienky
s tebou
príde mi aj táto predstava
znesiteľná
sám sebou
príliš rozmýšľam
máš slušný kus pravdy
asi

mal by som ísť spať
a mal by som tisíc ďalších vecí
moja obeť
sa týmto nekončí
zachytávam tvoj hlas
a pôvodné hranice
prestávajú existovať

a toto je moja komédia
na životný elán
a optimizmus ktorý cítim
no nedokážem
vám ho teraz
ani načrtnúť
a už vôbec nie poslať
zdielať

každému z Vás
a Tebe špeciálne
jedno prepáč
doporučene

 Blog
Komentuj
 fotka
transplantovana  25. 10. 2010 07:16
keď ja mám niekedy chuť ti takú jednu silnú tresnúť po hlave!
 fotka
nowhere  26. 10. 2010 21:51
toto je krasne, dakujem zlaticko
Napíš svoj komentár