rozdaj svoj pach
svoj svet
máme vraj poslúchať
no hľadáme
medzery v zákone
dýchame
aj tam kde nesmieme
rozptýľ sa na najmenšie pocity
zafarbi, moje chuťové poháriky
budeme maľovať obrazy
farbami víriť hladiny rozprávky
kombinovať dávky
a objavovať pohľady
ktoré nám opíjajú hlavy
nad pizzou z donášky
štrngať pohármi
rozprávať
a nehýbať mozgovými závitmi
vyhadzovať čas
a predsa mať ho viac
byť milionármi
s úsmevom rozvalený v tráve
šťastným výrazom pýtať si od sveta
kameňom do hlavy
v hneve páliť všetko
čo sme spolu stvorili
v chvíľach zmierenia
nechať sa tiahou života
zhodiť na kolená
slzami ľutovať
čo sme to spravili
neveriť vlastným očiam
čoho boli sme schopný
sme chytení vo víre
v pavučine slov
odrážame sa od vlastných hraníc
a veľkých múrov
a vydávame pri tom
množstvo tónov
a tvárime sa sústredene
keď točíme
podstrčeným volantom
priznať si chybu keď príde čas
nechať spáliť si ruku
prehrať argument, hádku, vojnu
držať sa úprimnosti
ktorá spájala ruky
neopustiť tvoju dlaň
a riskovať
že pri páde si nebudem kryť tvár
dar samému sebe
žiť na hrane
zase rozum
zase padáme
ešte že svieti občas slnko
a je vidieť že mávame
rozhodne
to neznie zle
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
piotra
1. 4.apríla 2012 19:40
ach.
Napíš svoj komentár