Nerád sa zoznamjuješ s mamami svojich priateliek. Máš pocit že ťa chcú pretiahnuť, do jednej. Že ťa celý čas len vyzliekajú očami a nútia ťa utiecť do tmavého kúta. Nútia ťa utiecť ďaleko od potenconálneho miesta činu. Nadobudnúť stratenú príčetnosť a odvahu čeliť vlastnému životu. Tváriš sa pobavene keď rozprávaš príhody ale vidieť ti z tváre spomienky na zdesenie keď si práve konfrontovaný s tvojimi postaršími démonmi.
Rýchlo pohárik"
Smejem sa.
A ty sa neurážaš.
Poznáme sa.
Smejeme sa
a ty ...
Keď ťa mám tak si ledva uvedomujem tvoju existenciu. Až tak som si na teba zvykol, priznanie k vlastnej závislosti. Keď tu zrazu niesi cítim sa nesvoj. Neúplný. Cítim nepokoj a hľadám tvoju prítomnosť kým niesi v dosahu, v dohlade, no a potom môžem zase žiť svoj patetický život ako ma len napadne. Príhovor k neživému predmetu, to sme dopadli, tu máme veľké finále, búrlivú hádku, blesky. Čím si vytočenejšia tým viac sa cítiš sexi. Na toto ja nemám bunky, toto mi nechutí.
Vybudoval som si druh asexuality ako formu sebaobrany. Obleč sa už a vypadni.
Si nevtieravá ako prehnaná gestikulácia po troch deci vína. Prehnaná gestikulácia ktorá rozbila viac pohárov ako naozajstná opitosť, ktorá zničila viac kobercov ako súlož v chipsoch. Prehnaná gestikulácia lupičov dobrých chvíľ, úškrnou, a hedonistických kurva je mi dobre povzdychov. Želám dobrý lov.
Prehánaš ma.
Do nepríčetna.
Vytáčaš ma ako daň z pohonných hmôt.
Som nasratý. Nasratý ako vodič autobusu.
Nasratý ako učitelka na strednej škole.
Nasratý ako Nika. Nika v kostole!!
Prepracovaná zúbková víla s gýčovým tetovaním pod bruškom mi pripomína starú kurvu s krásnym chrupom a oznamuje mi termín pohovorov. Mohla by si byť mojou šéfkou, smejeme sa. Možno práve preto že vieme ako by to dopadlo a nikomu z nás to neznie lákavo.Vidieť ťa tu je trošku šok.
Staré časy.
A len ty vieš ako sme ich neznášali. Napriek tomu že sme sa rýchlo vyzliekali. A potom hodinu naťahovali konverzáciu do prvých zvonov, nasledovala pusa na líco a hajde domov. Pochody duchov do školy, pochody do práce, pochody z pohrebov a úteky k pohárikom, knihám a plachetniciam. Každému opiát podľa vlastnej chuti. Mám pocit že som si namiešal biolit.
Budím sa v cudzej posteli, nahí. Z hanblivého penisu si zvlečiem kondóm, príde mi smutné s akou samozrejmosťou som vnímal to že prázdny. A nie je mi ani tak strašne zle ako vyzerám. V kúpelni stúpiť do skla. Po zemi strašidelné množstvo lodičiek a kravát. Dobré ráno. Vraciam.
Budím sa pričasto nahý, v najrôznejších pózach no zvyčajne dokrčený na gauči. Následne hektolitre vody, pobehovať znechutený nad bordelom a spievať si sprostosti. Nie nevyhnutne opitý. Nie nevyhnutne šťastný.
Dá sa vôbec prestať piť, keď okolo vás nikto nič iné nerobí ? Staré dobré časi, keď sme nad týmto nerozmýšľali. No nenávideli sme sa rovnako. Vyvracal som sa, utrel, a bolo po všetkom. Žiadny zbytočný komentár, žiadne sirény. Ten istý kebab a tá istá žlč, len ten prístup je malá vec ktorá robí celá ten rozdiel v tom ako sa teraz cítim s porezanou riťou. Lebo však prečo nie črepy v posteli. Prečo nie aj na gauči. Poďme rozbiť môj byt!
Dobré ráno, ...dobré ráno biolit.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
piotra
31. 8.augusta 2013 12:02
ale inak tieto tvoje veci, po záťahoch sa tak dobre čítajú
Napíš svoj komentár