som stavebnica rozložená po koberci
som sen v starom vreci
zakopaný v zemi
hľadám sa
ukrytého vo farbách noci

kopance a bozky
a výkričníky na konci viet
ktorým hovoríš prosby!

naše boje
neverí im každý
nevydržím
ďalších tisíc už nevydržím

už neviem aký som
zablúdil som
v tisíckach pohľadov
a nenachádzam cestu von
vymyslel som si kto som
modifikoval
vyvíjal
ostal som nedokončeným snom
stratil som
ale neprestávam hľadať

parazitické očakávania
spútavajú končatiny
bijú ma
a následne sa hádžu k nohám a prosia
točí sa to všetko dokola
a ja som zabudol čo z toho chcem naozaj ja
čo z tých klamstiev som ja

som spútaný
je to fakt
nie prosba
ani útok
žiadna snaha o tlak

použili ste formičku
v ktorej nieje dosť priestoru
a záchvaty polnočného hnevu
odkazujú na neschopnosť žitia
zaplatila moja integrita

viem že mám krídla
viem že viem lietať
už som to skúšal
viem vzlietnuť
ešte sa doučím
bezpečnejšie pristáť

ale ...
ešte sa bojím
ešte to nezvládnem
všetko tu nechať
rozprestrieť krídla
a neobzrieť sa
toto je tisíca prvá šanca
a je viem že dávam ju zbytočne
tvárim sa statočne
ale sám viem že je to len strach

 Blog
Komentuj
 fotka
helliumka  13. 6. 2011 22:44
dobrý vietor a poletíš...
Napíš svoj komentár