Nebudem ľutovať

Nebudem na krajnici stáť
Nebudem plakať
Ľutovať
Svoje činy
Svoj osud
Ani seba

Išiel som príliš rýchlo
začal som sa lámať a trhať
Bál som sa
Až neskôr zistil som
Že to sa iba nánosy
špiny sveta
Oddeľujú od holého tela

šatstvo
Stalo sa len iluzornou ochranou
A to čo zo mňa nestrhlo
Za neexistujúcou oponou
Vyzliekam si hanblivo
Nie rýchlo
Pozorne a svedomito

Prečo je to tak strašne ťažké ?
Vzdať sa vlastnej pravdy
Vzdať sa pocitu povinnosti
Vysloviť svoje verše
A nezraniť svoje okolie
Aj keď my sme to tak nemysleli
My sme to nemysleli zle
Len sme sa nevyjadrili presne
Neboli sme pochopený
Stáva sa to bežne

Ale nestojím na krajnici
Nestopujem
Som doma
V suchu a teple
Počúvam hudbu
A nebránim sa úsmevu

Jednoducho milujem
Stáva sa to
Vyberám a nakupujem
Začínam vlastniť
Znie to zbrklo
Povrchne
Odsudzujem to
Neskôr seba
A zrazu milujem
Zamilujem sa do pesničky
Obrazu a knihy
Občas zobudím sa
Zabrzdím a plačem
Zbieram inšpiráciu
Naplním sa
A znova sa spustím
Zo strmého kopca

Fúzatá žena tu sedí vedľa mňa
Radí mi
Potichu šepká
Nepočúvam
Oddychujem
Nemôžem ju vystáť
Ale je tu
Prúdi ňou
Pulzujúca teplá krv

Ešte že som naivný
Ešte že som miláčik publika
Nikdy sa nestratím
Lebo mňa vždy má kto hľadať
A preto milujem seba
Aj všetkých psov
Ktorý neprestanú ňuchať
Kým ma nevyhrabú spod snehového pekla
Do konca života
Budem ich masírovať
Objímať a škrabkať
Aj keď ma serú a budú srať

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu