Sedel som za stolom
S nepríjemnou prácou pred sebou
Asi nutnou
No bolestivou
Smutnou

Vytiahol som prvý obraz
Zatvoril oči
Bola na ňom tma
A v nej hviezdy a sviečky
Vôňa jedla a vína
Jemná hudba

Cítil som to
Akoby bol som znovu tam
Cítil som všetko
Tá atmosféra
Ma pohltila
Viem že sa usmievam

Odvrátil som pohľad
Vytiahol som gumu
Zavrel oči
Pritlačil
A spravil prvý ťah
Druhý
A tretí
Keď pomaly
Odokryl som si oči
Zisťujem že nezmazal som nič
Všetko bolo také isté
Tak ako má byť
Sú to moje spomienky
Nedajú sa zničiť
Možno poškodiť
Znehodnotiť

Ale keď si spomeniem
Ako nám bolo krásne
Smiali sme sa
V noci na balkóne
stále
Žasnem
A viem že nezabudnem

Skúšam iný obraz
gumoval som dokonalú spomienku
prechádzam gumou znovu a ešte raz
a ono to nie a nie zmiznúť
asi to nechcem nechať ísť
priveľmi vážim si
to o čo sa snažím prísť

trhol som plátno
a vyrútil sa na mňa ten vzduch
zchátraná sinagóga
a pripomienky inkognito holubov
šuchot krídiel a igelitu
trochu strachu
ale najmä vôňa zakázaného
tajomného
priam čarovného

prezerám tú trhlinu
a cítim zvláštnu váhu
len neviem akým obväzom
zacelím túto ranu
nedokážem zahodiť
všetko čo som s tebou prežil
nedokážem ťa vybieliť
teba,... ktorej som tak veril

svet sprznil moju riť
pozerám do blba
hľadám nové dôvody
hodnoty
pre ktoré žiť
tak kde je moja odmena ?
nežijem skromne
ale nie som sviňa
odmietal som všetky tie ženské
ťažké kalibre
aj skutočne ľahké
a pýtam sa kde je moja odmena ?
tak kde je moja odmena ?
kde je koniec môjho bremena?

Usmievam sa nad kávou
Klopkám si nohou
Netrápim sa mincou
Ktorú som nechal v jukeboxe
Stála za to pohrávanie
Rytmické zmeny
A úsmevy
Vyvolávajú vo mne chvenie
A pritom
Cítim sa na zabitie
Seba samého
Pasažierov
Parazitov
Aj náhodných okoloidúcich
Či verných divákov
Všetkých

Spomienky
Dojatie a slzy
Aj na cintoríne
Sme si všetci
Tak strašne cudzí
Pozastavujeme sa
nad vlastnými životmi
Niekedy
V chvíľkach úprimnosti
No za zavretými dvermi

Otvorene sa priznávam
Vážim si všetko čo si vo mne nechala
Ničoho sa nevzdávam
Nehanbím sa
Za svoje city
Nezmažem nič
Žiadne spomienky
Tú trhlinu nejak opravím
Nenechám ju odísť

 Blog
Komentuj
 fotka
helliumka  9. 2. 2011 13:03
 fotka
nowhere  9. 2. 2011 20:05
ale zmazes, strigy mas okolo seba viac nez dost.
 fotka
nowhere  9. 2. 2011 20:06
a niektore maju aspon psycholu
 fotka
nowhere  9. 2. 2011 20:07
ale inak paci sa mi, je to pekne
Napíš svoj komentár