raz zistí
že publikom
húpe sa v melódii
a nerozumie textom
nerozmýšľa citom
každý básnik
raz spáli svoje slová
plameňom
čerstvé myšlienky
olíže do čierna
aj mňa už napadlo
lákalo
rútiť sa nočnými ulicami
pustiť si hudbu
ktorá v hlave spustí mi
prazvláštny ohňostroj
tak ako to robili tvoje zuby
v mojej naničhodnej koži
tak ako to robili tvoje nechty
keď som pod nimi
vždy zázračne ožil
rútil by som sa ulicou
kone pod kapotou
by trhali asfalt
pod vplyvom hudby
čas by zastal
ja vypol by som svetlá
znovu spustil čas
a čakal náraz
som však príliš šťastný človek
a moje myšlienky sú tým nevhodné
nech snažím sa akokoľvek
koža dorastie
pokoj len ako krátky medzistupeň
medzi zúfalstvom a nadšeným vytržením
naladí ma na ďalší deň
už po niekoľkých hodinách
sa objavujú prvé príznaky
som závislí
úbohý
šťastný
milovaný
nie len sebou samým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nowhere
26. 10.októbra 2010 21:46
... ale mnou
Napíš svoj komentár