a naše zvláštne sklony
krotiť slony
vybrujú struny
a prší
na okno bubnujú kvapky
čas je pomalý
pohľad slepý
a pohár prázdny
život horí
koleno bolí
a zase len schody
idem cestou
ktorá nevedie domou
už nemám domov
chcem byť bosí
chcem veľa vody
a napájať slony
chceme byť ako dúhy
a skutkami
kreslíme kruhy
vraciame sa nikam
nieje žiadne preč
ľahostajný sebaklam
spútané ruky
vzorce
a zvyky
chcem byť iný
vydávam súdy
kreslím hadovi ruky
úsmev je liek
pritom vie byť tak krutý
ako výkrik hriech
otáčam sa chrbtom
budem ignorantom
rytierom na veselom slonovi
budem nadalej klamať
že je mi jedno
čo sa patrí
prestanem hladať
malého chlapca
ktorý sa stratil
cestou ktorou chodia slony
na miesto kde plačú slony
prišli ONI
a jahody už nikdy nechutili tak ako predtým
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár