V divadle

začíname a končíme
vetami o vstávaní
bdení
budení a zaspávaní

o zmenách v myslení
krokoch
reálnych
fiktívnych
duchovných a estetických

o našich záveroch
rozhodnutiach
ktoré nemôžeme
nedokážeme splniť
sme stále ľuďmi

potrebujem(e)
zbúrať nejaké hradby
dosiahnuť na nejaké vrcholy
dokázať si
povedať že sme to naozaj my

nespokojnosť
budí ma
medzi cudzími telami
neskromnosť
zlosť
prúdi mi žilami

otvorenosť a úprimnosť
strácam medzi všetkými
divadlami a scénami
hlúposť je mi únikom
pred cudzími vetami a svetmi

nemusíš sa báť
o chvíľu idem spať
zase späť

motivácia
ktorá roztrhala moju osobnosť
lenivosť
prvá lopata
hliny na plytký hrob
a stále nemám dosť

a je tak krásne
dýchať nočný vzduch
hlavu ponoriť pod hladinu
a necítiť potrebu ujsť
nemyslieť
pokoj, voda, samota a vzduch
proste klud

nová definícia
pre slobodu
hranica brehu
nevytvára potrebu
vzdialiť sa
ani priblížiť

dosiahnuť
zničiť
nič
len byť kým sme
v samote
v bubline
a raz
raz to dokážeme
v živote
divadle
žiť s tým kým sme

verím(e)

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu