že viem s tebou žiť
že sa ťa nebojím
poprosiť
zbiť
hrám sa
že som ti odpustil
chyby
ktorých som sa dopustil
za všetky tie city k tebe
ktoré som zavraždil
cítim zlyhanie
nie hanba
len akási vzbura a nechuť
k samému sebe
všetko to šťastie
pripité rozhovory
otravné svitanie
život poézie
bez toho aby sme chceli
snažili sa
rozumeli
zožral ich zvyk
a zo životného štýlu
bez právd
a potreby smeru
stala sa klietka
potreby zhynúť
vyčerpanie zo seba
vysilený z ľudí
ktorým vadia moje bludy
chcel som byť iný
neviem
možno sa len nudím
nepríde mi zdravé
nútiť sa byť múdrym
chcem cítiť aj niečo iné
ako prízemnú bolesť
opustenie
sebou samým
pol metra prachu
robí všetko rovnocenným
nerozoznávam
teplo sveta
svojim telom nevyspatým
prebúdzam sa do všednosti
bytostne ťa nenávidím
vráť mi prosím
trochu farby
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár