Dosnívané

Pustila si Youtube. Hudba sa jej pomaly začala dostávať pod kožu. Premýšľala.



O nej. O ňom. O nich. Myšlienkam nechala voľný priechod, hoci v nich bol stále len on. Ten, ktorý jej tak veľmi chýbal, ale nemohla nič viac robiť, keďže on si ju vo svojom živote nepraje. Aspoň nie v tom verejnom. Možno len raz za čas, niekde na zadných sedadlách jeho auta, alebo u nej doma, keď je sama.


Bojí sa priznať, že bez neho jej je na nič, ale haló dievča, zobuď sa, on si nezaslúži ani len jedinú tvoju myšlienku.


Už pár dní, od ich posledného stretnutia, nie sú v kontakte. Možno čaká snahu od neho, ona sa už dosť snažila a márne, a aj keď si povedala, že už ho prvá viac kontaktovať nebude, nedokázala to dodržať. Stále tam je nejaký pocit, niečo, čo ju nenecháva vzdať sa. Hoci vie, že on nikdy ani prstom nepohne, lebo vie, že to spraví ona. Má ju prečítanú. Možno to je tá chyba, až príliš sa voči nemu angažuje, možno keby trošku zvoľnila a pokúsila sa ho ignorovať, všetko by sa zmenilo. MOŽNO.

Ako sa to hovorí? ,,Si ako penicilín. Ani nepomôžeš, ani neuškodíš." A to je presne jeho prípad. On jej vlastne nijako neublížil, nikdy ju nenamotával, ani nič nesľuboval. Nikdy sa jej neopýtal ako sa má, či aký mala deň a predsa sa jej nejak  podarilo samej tak trošku namotať sa. Vlastne by mu mala byť vďačná, že je aspoň ako-taký charakter v tomto. To len ona si všeličo namýšľa a kombinuje a potom má z toho len migrénu. Nie je pre ňu ten pravý, ale musí si to sama urovnať vo svojej hlave. Nikto iný to za ňu nespraví.

A keby sa jej niekto raz spýtal, či je niečo, čo v živote ľutuje, jej odpoveď by bola NIE! Neľutuje ani jedinú prežitú sekundu svojho života. Každá ju niečo naučila. A kľudne by si všetko zopakovala znovu.

 Denník

2 0 1 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu