Domek: As the World Caves In

Type your text, haha. Aké vtipné, že je pre nás ľahšie sa vyjadriť písomne. Akoby v slovnej zásobe existovala akási blokáda, nejaký strach v podobe konečnej tabule, pretože ďalej už most nepokračuje. Ako v Truman Show. Možnosť vyjadriť sa funkciou hlasiviek je ohraničená. A možno je nutné poukázať aj na druhú stránku. Na ten druhý breh, ktorého hranice sú dané práve schopnosťou prijímať informácie z komunikácie. Akoby sme boli viac otvorení čítaniu než počúvaniu. Je to našou fantáziou? Neviem, možno. Niektoré vety si môžeme prečítať znova. A znova. A znova, až pokým v nás nezanechajú presne ten pocit, to precitnutie, extázu. V rozhovore však máme iba jednu šancu precítiť to, čo nám druhá osoba odovzdáva. Nakoniec ten kapitalizmus nepriniesol iba chladné sivé múry. Dovolil nám schovať sa v nich a precitnúť.

Prečo mladí ľudia myslia na smrť? Kurva, na tomto svete sme len taký krátky čas. Aké tragické, že niekto je tak sebecký voči svetskej kráse, že sa rozhodne ukrátiť sa a opustiť Zem ešte o čosi skôr. Mám rada fajčenie, je na tom niečo poetické. Vždy to ľuďom ponúkam ako argument, keď sa spýtajú tú trápnu otázku ,,Prečo fajčíš?". Neviem, je to poetické. Prečo kladieš hlúpe otázky? ,,Zaujíma ma to, je to nezdravé." Je to poetické už len tým, že sa nad tým niekto pohoršuje. Nebolo aj to účelom poézie? Teda, aspoň pred nežnou revolúciou určite. Pohrávam sa s týmto bielym zapaľovačom už nejaký ten čas.

Ale čo tá smrť? Naozaj chceme zomrieť? Zamýšľa sa nad tým veľa mladých ľudí? Nemyslím v zmysle trendu, ako Gen Z, ale reálne. Občas sa každý z nás zamyslí nad smrťou, nad tým neprebádaným. Ale keď už sa to stane našou dennou rutinou? Život je úžasný, krásny, máte okolo seba skvelých ľudí, ste zdraví a keď idete večer spať, môžete zhasnúť svetlo, napiť sa vody a prikryť sa perinou. Je to pre nás málo? Je. Áno, je. Nie je to chamtivosť, je to len vyšší stupeň bytia. Uvedomenie si toho, aké je všetko pominuteľné. Ako všetkým vštepujete do hlavy, že život je krásny, že Vám je ľúto, že tu nemôžete byť dlhšie. A oni sa len zasmejú a vychrstnú vám do tváre "80 rokov je pre teba málo? Veď počkaj, potom to už bude pre teba dosť." Aj 30 je veľa. Nie je to depresia, nie je to žiadne riešenie finančných problémov a ani problémov so zákonom. Je to iba obyčajná myšlienka, ktorá sa sama nabookovala do dennej rutiny. Niekto by si pomyslel, že toto píšem a po tomto prejave ukončím svoj život nejako strašne teatrálne (a možno v tichu a pohodlí domova pri repríze Susedov). To však vôbec nie je pravda. Práve po tomto príspevku sa pôjdem dobre najesť, pustím si Bee Gees a asi sa pôjdem stratiť niekde do davu ľudí v hlavnom meste. S úsmevom pôjdem večer spať aby som zajtra znova mohla stráviť veľmi príjemný a produktívny deň premýšľaním o tom, prečo sú myšlienky na smrť moja obľúbená poézia, ktorú aj tak asi nikdy v živote nenapíšem.

Život je krásny, no nie?

Báseň

1 0 0 0 1

Komentuj

As the World Caves In

3 komenty k blogu

Horúce!